Prejsť na obsah
Diane na SvF

Oslavy mnohých významných udalostí patria v našom živote medzi výnimočné a nezabudnuteľné chvíle. Obdobnými slávnostnými okamžikmi sú pre absolventov našej alma mater promócie. A to nielen promócie našich bakalárov a inžinierov, ale i našich absolventov spred päťdesiatich rokov.

”bodka ”Bodka ”Bodka ”Bodka

”Bodka ”Bodka ”Bodka ”Bodka

”Bodka ”Bodka ”Bodka ”Bodka

”Bodka ”Bodka ”Bodka ”Bodka

”bodka ”Bodka ”Bodka ”Bodka

”Bodka ”Bodka

Inžinierky a inžinieri, ktorí ukončili štúdium odborov – zdravotné vodohospodárske stavby, pozemné stavby a konštrukcie, a technológiu stavebných hmôt a dielcov - na Stavebnej fakulte (SvF) Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave v roku 1967, sa stretli na slávnostnej Zlatej promócii. Takmer sto absolventov si v uplynulý piatok osobne prevzalo z rúk dekana Stavebnej fakulty STU prof. Ing. Stanislava Unčíka, PhD. pamätný diplom za celoživotné dielo a šírenie dobrého mena svojej alma mater. Dojímavý príhovor, ktorý vyvolal chvíľami úsmevné spomienky na študentský život, na vyučujúcich, ale i spomienky na tých, nie vlastnou vinou neprítomných, predniesol zástupca absolventov Ing. Anton Goga.

 

Vaša spektabilita pán dekan, honorability, stále milé spolužiačky, spolužiaci, dámy a páni!

A čo je mladosť? Dvadsaťpäť rokov? Ružových tvárí mlaď jará? Či údov sila? Či strmosť krokov? Toto sa všetko zostará! Mladosť je túžba živá po kráse, je hlas nebeský v zemskom ohlase, je nepokoj duši svätý...ten nepokoj, čo vrchovato napĺňa túto miestnosť a dotvára slávnosť okamihu.

Je mi veľkou cťou, že v mene nás "zlatých" absolventov, môžem vedeniu našej alma mater poďakovať za pripomienku prelomových chvíľ v našom živote. Študentské roky patria v živote každého človeka k tým najkrajším a najbohatším. Vyryjú hlbokú brázdu. Veľmi živé spomienky na ne nás tak, ako naša alma mater, ticho a nenápadne sprevádzajú žitím. V spomienkach si pripomíname dávne lásky, aj mnohé bratislavské zákutia, ktoré nás bytostne spájajú. Zjavujú sa priestory  a nielen školské, ktoré viac-menej úspešne slúžili nášmu vzdelávaniu. S úctou a obdivom spomíname na mnohých vyučujúcich, ktorí nám vštepili poznatky, čo aj dnes, po viac ako 50-tich rokoch, ako skaláre trasujú budúcnosť "fachu". Vyučujúci, ako napríklad Balažovjech, Grenčík, Skyba, či Antalová a mnohí iní, sú stálou súčasťou našich spomienok.

50 rokov nás delí od chvíľ, keď sme z rúk promótora prevzali diplomy. Stáli sme vtedy na prahu nášho produktívneho inžinierskeho života. Prax a ďalšie sústavné vzdelávanie sa stali jeho nedeliteľnou súčasťou. Vaše honorability, ubezpečujem vás, že svoju prácu sme sa vždy snažili vykonávať svedomite a so všetkou vážnosťou. Tou svojou "hrivnou" sme tak prispievali  k upevňovaniu dobrého mena našej fakulty. Naučili sme sa prijímať kritiku odborníkov a aj sami sme kritizovali v záujme pokroku. Dnes je moderné spochybňovať všetko, čo sa vybudovalo. Začalo to "králikárňami". Táranie "tiežmúdrych" sme podobne ako generácie pred nami a dúfam aj po nás, jedným uchom vypočuli, keď nešlo inak, a to, čo druhým vypadlo, rýchlo poodmetali. Naša alma mater, sprevádzajúc nás žitím, nás vždy ticho, ale dôrazne viedla ku správnym, odborným postojom.

Teraz je tuším tá pravá chvíľa, spomenúť si na spolužiačky, spolužiakov, ale aj učiteľov, ktorí v zmysle spravodlivého, ale neúprosného zákona života už nie sú medzi nami. Česť ich pamiatke.

Sme generácia, ktorej duša sa napájala veršami básnikov a odpočívala pri tónoch Beethovena, Mozarta, aj Beatles. Nečudo preto, že Hviezdoslavove verše - "Ó, práci všetka česť, česť práci všetka! Česť statočnej, jak a kde konávaná...." nám aj dnes znejú ako nadčasový, ale stále aktuálny odkaz.

A my, dnes, v tejto slávnostnej chvíli, keď nás zdobia šediny, sa na pôde našej alma mater môžeme smelo a hrdo pozrieť na polstoročie zasvätené činorodej a statočnej práci.

 

Dovoľte prosím, aby som na záver poďakoval spolužiakom, ktorí sa, obetujúc svoj odpočinok, podieľali na príprave tohto stretnutia. Najväčšia vďaka však patrí vedeniu Stavebnej fakulty STU za možnosť prežitia týchto krásnych pripomienkových chvíľ, ktoré zahriali srdcia a vyronili nejednu slzu šťastia.

Ďakujem za pozornosť!

Ing. Anton Goga