Vážska kaskáda nie je len najrozsiahlejšou sústavou hydrocentrál a vodných diel na Slovensku, ale aj živým svedectvom technického, hospodárskeho a spoločenského vývoja našej krajiny v 20. storočí. Nový výskumný projekt APVV s názvom Vážska kaskáda v hospodárskom a spoločenskom živote Slovenska v 20. storočí (APVV-25-0172) spája expertov zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave a Historického ústavu SAV, v. v. i., s cieľom preskúmať toto gigantické dielo v doteraz nepoznaných širších súvislostiach.
Agentúrou APVV podporený projekt pod vedením zodpovedného riešiteľa PhDr. Ľudovíta Hallona, DrSc. (HÚ SAV), v spolupráci s Katedrou hydrotechniky SvF STU pod vedením prof. Ing. Petra Dušičku, PhD., stavia na synergii dvoch zdanlivo odlišných svetov – hydrotechniky a vodného hospodárstva a historiografie.
Od prvej elektrárne po akumulačné giganty
Výstavba kaskády predstavuje takmer 70-ročný príbeh rozvoja slovenského inžinierstva a vodného staviteľstva, ktorý je úzko spätý s menom prof. Dr. Ing. Petra Danišoviča, ktorý od roku 1939 do roku 1947 pôsobil na SVŠT (dnes STU) ako profesor, pričom bol prodekanom Fakulty inžinierstva a v prvom povojnovom roku aj jej dekanom. Všetko sa začalo v rokoch 1930 až 1936 výstavbou najstaršieho stupňa Vážskej kaskády – vodného diela Ladce (obr. 1). Samotná elektráreň je dnes považovaná aj za architektonické dielo postavené v konštruktivistickom a funkcionalistickom štýle (architekti Jiří Merganc a Václav Houdek). Nasledovala povojnová etapa a budovanie derivačných kanálov na strednom Váhu, z ktorých prvé dielo Kostolná bolo uvedené do prevádzky v roku 1952. V 50. až 60. rokoch sa kaskáda rýchlo rozrastala o ďalšie kľúčové stupne ako Mikšová či Považská Bystrica.
Najintenzívnejšie obdobie vyvrcholilo výstavbou hlavných vrcholových akumulačných nádrží Orava (1953) a Liptovská Mara (1975) (obr. 2), ktoré sú svojimi objemami najväčšími nádržami na Slovensku, a prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh (1982) (obr. 3). Čierny Váh s celkovým inštalovaným výkonom až 735 MW a výškovým rozdielom hladín medzi nádržami 408,5 metrov predstavuje doteraz najvýkonnejšie hydroenergetické dielo na Slovensku. Naviac je citlivo zakomponované do Národného parku Nízke Tatry, na čo sa pamätalo už pri príprave a výstavbe pred viac ako 45 rokmi. Celý systém na dolnom toku Váhu uzatvára vodné dielo Kráľová (1985) a najmladším komplexným stupňom kaskády sa stalo vodné dielo Žilina (obr. 4) sprevádzkované v rokoch 1997 až 1998.
Od technických výpočtov po ľudské osudy
Kým technické parametre a stavebný vývoj kaskády boli v minulosti čiastočne dokumentované (mnohokrát z pera priamych účastníkov výstavby), jej celkový hospodársko-politický, sociálny, environmentálny a kultúrny rozmer zostával spracovaný len okrajovo.
Tím odborníkov z Katedry hydrotechniky SvF STU prinesie do projektu bohaté skúsenosti z aplikovaného výskumu vodných stavieb. V nadväznosti na úspešné výskumné práce z posledných rokov sa inžinieri zamerajú na výskum projekčnej prípravy, technologického a stavebného vývoja celej kaskády.
Historici zo SAV zároveň preskúmajú úlohu Vážskej kaskády v industrializácii Považia (zbrojársky, chemický či celulózovo-papierenský priemysel), jej odraz v ideológii a propagande striedajúcich sa režimov, ako aj jej vplyv na rekreáciu, kúpeľníctvo a šport. Osobitná pozornosť bude venovaná sociálnej dimenzii – pamätníkom z radov staviteľov, ale aj osudom obyvateľov obcí, ktoré museli ustúpiť budovaniu vodných nádrží.
Pri výskume sa uplatní kombinácia pramenného výskumu, technických analýz, ale aj metód oral history (riadené rozhovory s pamätníkmi) a dotazníkového prieskumu.
Múdrosť minulosti pre dnešok: Inžiniersky unikát bez počítačov
Najväčšia hodnota celého projektu spočíva v kompletnom zmapovaní a zhrnutí jedinečnej histórie, ktorá nemá na Slovensku obdobu. Vážska kaskáda je fascinujúcim dôkazom obrovskej odvahy a inžinierskeho umu vtedajších projektantov a staviteľov. Tí dokázali bez dnešných počítačov, simulácií či kalkulačiek navrhnúť geniálne technické riešenia, ktoré bezchybne fungujú a spĺňajú svoj účel dodnes.
Zhromaždenie všetkých technických, spoločenských a ľudských poznatkov na jedno miesto prináša nielen spomienku na minulosť, ale aj mimoriadne cenné údaje a fakty. Ukazuje, že zo stavieb, ktoré preveril čas a desaťročia praxe, sa môžeme a musíme stále učiť – či už pri prevádzke, modernizácii alebo pri hľadaní rovnováhy medzi technickými pokrokmi a prírodou.
Bez Vážskej kaskády by moderné Považie jednoducho neexistovalo – bez jej ochrany pred pustošivými povodňami a bez stabilnej dodávky vody a elektriny pre obyvateľstvo a priemysel by sa tento región nikdy nestal hospodárskym srdcom Slovenska. A potvrdzuje sa to aj v súčasnosti pri prejavoch klimatickej zmeny – najmä v období sucha, kedy vrcholové nádrže Orava a Liptovská Mara nadlepšujú prietoky a nimi dotované rieky Orava a Váh majú dostatok vody.
Tento článok vznikol s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-25-0172.
Text: prof. Ing. Peter Dušička, PhD., doc. Ing. Lea Čubanová, PhD., foto: archív prof. Dušičku
