Prejsť na obsah
Katedra geodetických základov

Guatemala pohlad na pyramidyIng. Tibor Lieskovský, PhD.


Čo sa vám najviac páči na vyučovaní GaK?

Neuveriteľne pestré veci a problémy, s ktorými sa človek dostane do kontaktu, a ktoré treba riešiť. Myslím si, že znalosti treba ďalej odovzdávať a zdielať. Je to fajn pocit, keď máte dojem, že niektorým veciam rozumiete a viete pomôcť. A v neposlednom rade študenti ako ľudia a osobnosti, je super ich potom vidieť na promóciách alebo ich stretnúť v praxi.

Čo vám najviac vadí na vyučovaní GaK?

Zúfalý nedostatok času a síl robiť veci tak, ako by som si predstavoval. Boj s byrokraciou a legislatívou, kedy mnohé veci by chceli viacerí zmeniť, ale nejde to, lebo "zákon káže". Najviac mi však vadí arogancia, samospravodlivosť a hrdosť na extrémne podliezanie. Našťastie to nie je veľmi časté, ale pár takých prípadov vie pokaziť deň a odčerpať sily.

Čo by ste zmenili na systéme/spôsobe výučby, keby to bolo možné?

Väčšiu flexibilitu formy výučby, niektoré predmety potrebujú viac prednášok, niektoré naopak viac cvičení alebo rozsiahlejších projektov, na ktorých sa dá individuálne pracovať. Uvítal by som, napríklad, keby bolo možné pracovať na diplomovej práci 2 roky. A rád by som bol, keby prichádzalo k väčšej interaktivite a otázkam zo strany študentov. Obávam sa, že niekde na začiatku, v prvých ročníkoch, zlomíme ochotu a odvahu ľudí sa pýtať, prípadne vysloviť vlastný postreh, potom je to už neskoro naprávať.

Ako pristupujete k evaluáciám predmetov študentami? Do akej miery sa nimi riadite, reagujete na ne?

Pre mňa tvoria dôležitú súčasť výučby, keďže je potrebné poznať názor aj druhej strany. Človek si nemusí uvedomiť niektoré veci a chyby a bez odozvy to nemá ako zistiť. Samozrejme poteší aj pozitívna spätná väzba, je príjemné vidieť, že veci robíte dobre. Všeobecne je jednou z najväčších výziev nastaviť výučbu tak, aby z nej mala úžitok väčšina. Môže sa stať, že vám traja ľudia napíšu, že sa na cvičeniach išlo príliš rýchlo a ďalší traja, že príliš pomaly.

Mnoho študentov má pocit, že majú priveľa teoretických predmetov (najmä z vyššej geodézie), a primálo predmetov, ktoré by ich pripravovali na prax (terénne meranie, tvorba geometrických plánov a pod.). Aký je váš názor na tento problém?

Tento istý pocit som mal aj ja ako študent, s odstupom času to vnímam trochu inak. Problém teda bude skôr v tom, že tieto teoretické predmety nevieme dobre predať. Vysoká škola je o tom, že veciam rozumiete a chápete ich podstatu - z čoho vychádzajú a čo môžu ovplyvniť. Je to dôležité, ale sám viem, že je to aj ťažké a zložité. Nemáte byť človekom, ktorému je povedané "urob toto, klikni sem a nepýtaj sa", naopak, máte byť človekom, ktorý má o veciach rozhodovať a voliť správne postupy, čo bez hlbších znalostí súvislostí nejde.

Mnohé zdanlivo neužitočné veci, ako napríklad geoid, kartografické zobrazenia, štandardy pre presnosť či spracovanie signálu sú podstatou geodézie. A kto iný ako geodet by mal tomu rozumieť? Tieto znalosti využívame stále a možno práve preto si ich neuvedomujeme a neoceňujeme.

Čo sa týka praktickej stránky, určite súhlasím s tým, že by zo školy nemali vychádzať teoreticky výborne pripravené nemehlá. Potrebám praxe sa snažíme prispôsobiť aj my, napríklad novou akreditáciou, kde bola rozšírená výučba niektorých softvérov užitočných v praxi. Softvér je však len nástroj na riešenie nejakého problému, ktorého princípy treba ovládať. Znalosť softvéru nie je vrcholom poznania, softvéry sa môžu meniť, ale problémy, ktoré sa pomocou nich riešia, ostávajú.

A aj terén a firemná prax... Na to sa nedá pripraviť inak, ako tak, že to sami zažijete. Preto treba využívať možnosti praxe, či už povinnej, alebo formou brigád vo firmách. Keď na cvičeniach necháte napríklad stavanie stroja na skúsenejšieho, tak si príliš nepomôžete, nevraviac o iných lákadlách cesty najmenšieho odporu.

Tibor Syria meranie

Čo by ste chceli odkázať alebo poradiť študentom?

Určite aby čo najviac cestovali a využili možnosti programov ako Erasmus, stáží v zahraničných firmách, work and travel, ideálne v odbore. Takto získate možnosť vidieť veci aj z inej perspektívy a zároveň prelomiť prípadnú jazykovú bariéru a ostych. To sú veci, kvôli ktorým sa oplatí si "predĺžiť mladosť". Taktiež stále tvrdím, že škola je posledné miesto, kedy je ešte čas sa hrať a experimentovať. Máte k dispozícii pieskovisko a nie jadrovú elektráreň, teda sa nemusíte obávať skúšať, čo spraví nejaké tlačítko, iný postup, iný softvér a podobne. Preto by som odporučil robiť veci aj trošku nad rámec, skúšať výzvy ako rozličné dobrovoľnícke programy (mapovanie open street maps, mapovanie postihnutých oblastí), prípadne študentské súťaže a ŠVK. Napríklad ŠVK je dobrý príklad, ako sa dá zbaviť strachu z prezentovania a vystupovania pred ľuďmi. Podľa mňa je najlepšie, keď prax získate vlastnými skúsenosťami, aktivitou, prípadne aj omylmi. Na 20 % zdanlivo "viditeľného úspechu" pripadá 80 % omylov a slepých ciest. Na tie ale netreba zanevrieť, skôr sa naučiť z nich ťažiť.

Prečo ste si pôvodne vybrali štúdium geodézie? Čo vás na geodézii najviac baví?

Omylom, ako niektorí, čo si mysleli, že to bude viac o geografii a o mapách. Kým som zistil, do akej pasce som sa dostal, bolo už neskoro vycúvať a niečo meniť. S odstupom času to pokladám za môj najobľúbenejší životný omyl, na ktorom by som nič nemenil. Naopak, skôr cítim potrebu dobehnúť veci, ktoré som kedysi bral ako nedôležité a teraz ma dlhodobo dobiehajú.

Chcete ešte niečo dodať?

Niekde hlboko v džungli nám raz jeden ruský kolega povedal niečo v zmysle "kto dlhšie osedláva, ďalej a rýchlejšie zájde". Myslím si, že tým celkom vystihol podstatu nášho odboru.