HISTÓRIA | Betonárske pravítko
V prednáškach zo železobetónu na SVŠT sa už v prvopočiatkoch vyhraňujú pojmy ako substitučný prierez a parametrické betonárske pravítko, a to najmä vo vzťahu k otázke mimostredného tlaku. Substitučný prierez umožňuje pri dvakrát vystuženom priereze vytvorením pojmu totálnej výstuže postupovať ako pri jedenkrát vystuženom, ktorého neutrálna os je v tej istej polohe.
K pravítku patrí aj tzv. združená stupnica, na ktorej možno pre obdĺžnik jedenkrát vystužený prečítať k danej výstuži polohu neutrálnej osi, alebo k polohe neutrálnej osi potrebnú výstuž.
Teoretický základ a presnosť
Tabuľka vytlačená na zadnej strane pravítka s ním jednoznačne súvisí. Pravítko bolo vo svojej dobe v klasickej teórii železobetónu pozoruhodnou dimenzačnou pomôckou, ktorá dovoľovala rýchlo, ľahko a presne dimenzovať prierezy ľubovoľného tvaru pre všetky bežné druhy namáhania.
Inovácia oproti Riegrovmu riešeniu
Havelkovo riešenie zásadne odstránilo nedostatky staršieho pravítka Prof. Riegra, ktorého logaritmické stupnice strácali na presnosti a mali ťažkosti pri excentrickom namáhaní. Akademik Havelka postavil všetky úlohy na bázu ohybu.
Podarilo sa to úvahou o tzv. zástupnom ohybe, spracovanej v autorovej doktorskej práci "Mimostředný tlak prurezu ztužených s excentricitou v jedné nebo obou hlavních osách". Výsledkom bolo, že excentrický ťah a tlak sa dal riešiť ako prostý ohyb.
Výchova k dôslednosti
Práca na pravítku priniesla so sebou ohromné množstvo vyčisľovania potrebného pre presné vynesenie funkcií a stupníc. Mladší učitelia a vedecké sily sa tým učili sústavnosti, dôkladnosti a dôslednosti. Výuka prebiehala v úzkej spojitosti s týmito vedeckými prácami, vďaka čomu sa o problematiku pravítka živo zaujímali aj samotní študenti.