HISTÓRIA | 1967 – 1991
Súčasne sa budovali objekty Laboratória betónových konštrukcií v areáli na Trnávke. Bola tu vybudovaná veľká skúšobná hala s 5-tonovým žeriavom, lámacou dráhou, 600 a 300-tonovými hydraulickými lismi. Súčasťou bola stolárska dielňa, betonárka, laboratórium nedeštruktívnych metód a kancelárska časť. Priestory sa začali využívať v roku 1967. Zásluhy na jeho vybudovaní má predovšetkým Prof. Trokan. Prvým vedúcim laboratória bol Ing. Ján Chochula, CSc.
V tomto období narastá množstvo pracovníkov katedry. Počet teoretických prác sa neustále zväčšuje. Rastie počet ašpirantských prác. Vychádza Havelkova "Teória lineárnej redukcie plošných konštrukcií". Vedecká práca učiteľov je pevne spojená s praxou. V tomto období sú riešené: priečny roznos v malých mostoch, veľkorozponové stropné dosky, lanové strechy, medzné stavy, väzby technológie a statiky mostov.
V roku 1967 bolo na Katedre betónových konštrukcií a mostov zriadené prvé Výpočtové laboratórium na Stavebnej fakulte pod vedením Prof. Ing. Miloša Ballu, CSc. Otvorilo sa tým nové pole možností pre podrobnejšie vyšetrovanie konštrukcií i železobetónového prierezu. V roku 1967 sa začalo pracovať na počítači ODRA 1013.
Prvé programy na báze metódy konečných prvkov - rámy, dosky, steny boli funkčné už v r. 1968. Najvýznamnejším a najrošírenejším softwarovým produktom bol systém programov MONTOVANE KONSTRUKCIE na počítače radu EC a SMEP, ktorý bol neskôr prepracovaný pre osobné počítače ako BETONOVE KONSTRUKCIE. Katedra začala tiež ako prvá, už v roku 1975, s výchovou stavebných inžinierov s využívaním počítačov v oblasti navrhovania nosných betónových konštrukcií.
Použitie výpočtovej techniky umožnilo tiež zapojiť členov katedry do aktuálnej problematiky pri vývoji montovaných skeletov. V rokoch 1975 - 1980 to boli podrobné statické prepočty všetkých možných typových rámových sústav MS-RP s uvážením zmeny statického pôsobenia počas výroby a montáže.
Po prvýkrát bola vykonaná podrobná analýza zavetrovania stužujúcimi stenami všeobecne umiestnenými v pôdoryse, statická a dynamická analýza účinkov vetra a seizmicity. V labortóriu ŽBK boli realizované experimentálne zaťažovacie skúšky prvkov skeletu v skutočnej veľkosti (priečle, stĺpy, stropné panely, panely stužujúcich stien), skúšky pôsobenia montovaných rámových styčníkov a stykov stužujúcich stien, progresívne spôsoby vystuženia prvkov skeletu zvarovanými výstužnými kostrami a zaťažovacie skúšky nosných konštrukcií na realizovaných stavbách.
V rokoch 1985 - 1990 bola podobne vyšetrovaná nová sústava montovaného skeletu INTEGRO, naviac prvýkrát bola vykonaná podrobná priestorová analýza problematiky geometrickej a fyzikálnej imperfekcie stĺpov skeletu pri veľkých rozpätiach a zaťaženiach konštrukcie s horizontálnym stužením a bez horizontálneho stuženia. Práce pokračovali aj pri zavádzaní skeletu STU - expertízy, zaťažovacie skúšky prvkov i hotových objektov z tohto skeletu zamestnávali jednu časť katedry.
Iná skupina pracovníkov sa v rokoch 1975-1982 intenzívne venovala montovaným klenbovým konštrukciám. Jednalo sa o oblúkové prefabrikáty, ktoré sa zmontovali v otvorenej ryhe a klenba sa zasypala. Nosná konštrukcia betónovej klenby bola vyšetrovaná v interakcii so zeminou násypu. Výsledky laboratórnych skúšok boli overované počas výstavby až do záverečných zaťažovacích skúšok.
V roku 1968 nastal technický problém pri realizácii návrhu na pamätník - múzeum SNP v Banskej Bystrici, ktorý arch. Kuzma navrhol v tvare dvoch zovretých pästí. Statické výpočty, ako aj dozor pri realizácii projektu škrupín vykonávali pracovníci katedry pod vedením Ing. R. Lamprechta.
V rokoch 1967-1972 prebieha výstavba oceľového mosta SNP v Bratislave podľa konštrukčného návrhu prof. Arpáda Tesára a doc. Jozefa Zvaru z našej katedry. Na návrhu mosta sa spolupodieľa aj kolektív z Fakulty architektúry pod vedením prof. Jozefa Lacka. Most SNP v kategórii zavesených mostov obsadil po svojom otvorení v roku 1972 štvrté miesto na svete.
V užšej kategórii zavesených mostov (len jeden pylón a jedna závesná rovina) mu svetové prvenstvo zostalo dodnes. V roku 2011 bol vyhlásený za Stavbu storočia na Slovensku.
Most SNP - Kľúčové fakty (1972)
- Kategória: Zavesený most (1. miesto na svete s 1 pylónom a 1 závesnou rovinou).
- Pylón: Výška 84,6 m.
- Celková dĺžka: 430,8 m | Hlavné rozpätie: 303 m.
- Ocenenie: Stavba storočia na Slovensku (2011).
Stavebná prax v tomto období prináša aj veľa aktuálnych požiadaviek na rekonštrukcie poškodených či havarovaných objektov. K najvýznamnejším patria:
- 1972-1973: Rekonštrukcia románskeho kostola v Hamuliakove (veža naklonená o 500 mm).
- 1981: Zdvihnutie mostovky mosta cez Váh v Lipt. Mikuláši o 900 mm za plnej prevádzky.
- 1984: Rekonštrukcia autobusovej stanice v Banskej Bystrici.
- 1987: Záchrana nadvihnutej nádrže ČOV v Lehote pod Vtáčnikom po povodni.
- 1985-1989: Posudky pre silo v Rohožníku poškodené horúcimi slinkami.
- 1986: Rekonštrukcia Mraziarní Bratislava.
- 1990: Posudok po požiari vo Väznici Leopoldov.
Pre prehliadky a určenie statického stavu mostov na Slovensku bola vypracovaná v roku 1988 "Metodická pomôcka pre výpočet zaťažiteľnosti mostov". Oblúkový most cez Váh v Seredi bol projektovaný pracovníkmi katedry v 50-tych rokoch, v rokoch 1990-92 sa katedra zúčastnila na jeho rekonštrukcii.
V súvislosti so zvyšovaním bezpečnosti jadrových elektrární sa vykonávajú rekonštrukčné práce na JE v Jaslovských Bohuniciach. Katedra sa zúčastnila na rekonštrukcii železobetónových konštrukcií 1. a 2. bloku V-1 a piatich 120m chladiacich veží EBO.
V rokoch 1985-1987 sa v spolupráci s firmou SSŽ Praha realizoval prvý zavesený most v ČSSR cez jazero Jordán v Tábore. Tu bola prvýkrát uplatnená magnetoelastická metóda merania napätia závesov.
Výstavba letmo betónového mosta cez Dunaj (Lafranconi) v Bratislave sa realizovala v rokoch 1987-92. Most sa rozpätiami hlavných polí 245 m zaradil medzi svetovú špičku. Trámy boli klasifikované ako železobetónové, čím sa priečny rez výrazne odhmotnil.
Na moste bolo prvýkrát použité predpätie voľnými káblami a vyvinuté predpínacie laná MONOSTRAND. Kolektív riešiteľov projekčne vypracoval technické riešenie použitia voľných káblov. Pre sledovanie napätosti vypracoval Dr. Jaroševič monitorovací systém na princípe magnetoelastickej metódy.
Od roku 1991 sa pod vedením doc. Ing. Milana Chandogu, PhD, začal vývoj systému MONOSTRAND pre dodatočne predpäté dosky. Prvý takýto strop na Slovensku bol realizovaný v roku 1992 (HDR v Petržalke).
Pracovníci katedry sa počas celého obdobia zúčastňovali prác normotvorných komisií a vydali niekoľko celoštátnych učebníc a skrípt. Po celý čas sa usilovali o kontakty so svetom, absolvovali stáže v USA, Kanade, Nemecku či Španielsku a hostili popredných expertov z Číny, Kanady či Švajčiarska.
