Katedra geodézie

Za prvého predchodcu dnešnej katedry možno považovať Ústav geodézie na oddelení špeciálnych náuk, ktorý vznikol v roku 1938. Po niekoľkých organizačných zmenách v rokoch 1940-50 vznikla zlúčením siedmich ústavov Katedra geodézie (prvým vedúcim bol prof. P. Gál). V školskom roku 1952/53 sa katedra rozdelila na Katedru geodézie a Katedru geodetických základov a mapovania.
V oblasti pedagogiky zabezpečuje katedra kľúčové predmety: geodéziu, inžiniersku geodéziu, fotogrametriu a DPZ, pričom predmet geodézia okrem odboru geodézia a kartografia zabezpečuje aj pre odbory stavebného inžinierstva. Na sústredenú výučbu z geodézie v teréne sa využíva bodové pole katedry v oblasti Počúvadlianskeho jazera a pre študentov zamerania inžinierska geodézia objekty Vodného diela Gabčíkovo.
Vedeckovýskumná činnosť na katedre sa rozvíja v rámci výskumu, grantových úloh a medzinárodných projektov, a to v oblasti geodézie, inžinierskej geodézie a fotogrametrie. Výskumná činnosť v geodézii a v inžinierskej geodézii tvorbu optimálneho deformačného modelu stavebných objektov, optimalizáciu budovania a merania lokálnych sietí, unifikácia vstupov a výstupov meracích systémov a spracovanie údajov s uvážením vplyvu prostredia. Ťažisko výskumu fotogrametrie je v analytickej a digitálnej fotogrametrii a jej aplikácia v blízkej fotogrametrii. Medzi najvýznamnejšie osobnosti katedry patria prof. P. Gál, prof. Ľ. Minich, prof. O. Michalčák, Ing. E. Adler a Ing. J. Petráš.