inžinier in memoriam
28.9.1924, Skalica - 17.12.1944, Bratislava
Mirko Nešpor sa narodil 28. septembra 1924 v Skalici. Jeho otec bol učiteľom hudby, pričom rodina (M. Nešpor mal ešte štyroch súrodencov) sa v roku 1930 presťahovala zo Skalice do Holíča. Po maturite na gymnáziu v Skalici sa stal v študijnom roku 1943/1944 poslucháčom 1. ročníka Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odboru inžinierske staviteľstvo (dnes Stavebná fakulta STU v Bratislave). Od 7. júla 1944 vykonával prázdninovú prax na stavbe Oravskej priehrady, realizovanej firmou Bugan - Danišovič, kde sa zapojil do ilegálneho hnutia. M. Nešpor v tom čase, teda tesne pred vypuknutím Slovenského národného povstania, spolupracoval so zástupcami komunistickej strany aj občianskeho odboja.
Podľa oficiálneho Nešporovho životopisu, vypracovaného v období vlády komunistického režimu, sa Mirko Nešpor po vypuknutí Slovenského národného povstania stal členom revolučného národného výboru v Ústí nad Oravou, a pomáhal založiť výbory v Námestove, Hruštíne a Zákamennom. Neskôr sa tiež aktívne zapojil do bojov. V druhej polovici septembra 1944 vstúpil do partizánskeho oddielu kpt. Piotra Tichonova a ako kuriér zabezpečoval spojenie medzi oravskými partizánmi a Hlavným štábom partizánskeho hnutia v Banskej Bystrici. V polovici októbra sa s Tichonovovým oddielom presunul k Breznu. Po potlačení SNP počas prechodu cez Nízke Tatry ochorel a po týždni strávenom v liptovskej obci Sokolče sa vrátil do Holíča. Ďalší mesiac sa striedavo skrýval v Bratislave, Holíči a Skalici. 13. decembra 1944 bol však na skalickej železničnej stanici zatknutý príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (PO HG).
Samotný M. Nešpor po svojom zatknutí príslušníkmi PO HG už 13. decembra 1944 vypovedal o svojich odbojových aktivitách a spolupráci počas obdobia, kedy sa schovával pred nacistickými aj slovenskými bezpečnostnými orgánmi. Vypovedal, že po vypuknutí SNP spoločne s technickým úradníkom Ing. Michalom Ftorkom distribuoval v oravských obciach povstalecké časopisy, noviny a letáky. Od 17. septembra 1944 do 25. októbra 1944 sa zdržiaval u Ing. Ftorka v Banskej Bystrici. Potom sa pešo presunul do Liptovského Mikuláša a po získaní priepustky na nemeckom vojenskom veliteľstve sa 5. novembra 1944 vrátil do Holíča. Od tej doby až do svojho zatknutia sa prechodne zdržiaval v Holíči a Bratislave.
V rozšírenej výpovedi z 15. decembra 1944 Mirko Nešpor zopakoval, že od konca augusta 1944 spoločne s Ing. Ftorkom rozširoval v oravských obciach povstalecké propagačné materiály, ale už na konci septembra 1944 sa chcel vrátiť do Holíča. Z obavy, že by mohol byť zaistený nemeckými jednotkami, však zostal spolu s predsedom dolnokubínskeho revolučného národného výboru Pavlom Lettrichom v partizánskom tábore pri obci Lučivná. V dňoch 9. – 18. októbra 1944 sa spoločne s partizánmi a P. Lettrichom presunul z Oravy na Horehronie. 27. októbra 1944 sa od partizánov odlúčil a po získaní priepustky na nemeckom vojenskom veliteľstve v Liptovskom Mikuláši odcestoval vlakom 3. novembra 1944 do Holíča. O tom, že by sa týždeň liečil v obci Sokolče, nie je v prvej ani druhej výpovedi žiadna zmienka. V tomto období sprevádzali výsluchy členov odbojového hnutia drastické vyšetrovacie metódy sprevádzané fyzickým násilím, ktorých obeťou sa stal aj M. Nešpor.
16. decembra 1944 bol M. Nešpor prevezený zo Skalice na II. oddelenie Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy v Bratislave, do domu na Vlčkovej ul. 45, kde ho podrobili ďalšiemu brutálnemu výsluchu. Na následky mučenia nadránom 17. decembra 1944 zomrel. Miestom jeho posledného odpočinku je bratislavský cintorín v Slávičom údolí.
6. apríla 1946 Mirkovi Nešporovi udelila Slovenská vysoká škola technická (dobový názov našej univerzity) spoločne s ďalšími 20 študentmi titul inžiniera in memoriam. Od prezidenta republiky dostal vyznamenanie Československý vojnový kríž 1939 in memoriam (1946) a od Predsedníctva Slovenskej národnej rady Rad SNP I. triedy in memoriam (1948).
Použitá literatúra:
- Jašek, P. - Klubert, T. - Makyna, P.: Mirko Nešpor - historický prehľad jeho aktivít a zhodnotenie osobnosti. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2023
- Masaryková, M.: Svedectvo o nedožitej mladosti. Spomienky na Mirka Nešpora. Bratislava: Smena, 1984
- Archív STU, osobné spisy prof. A. Bugana a prof. P. Danišoviča
Spracoval Ing. Andrej Bisták, PhD. Za spoluprácu pri príprave životopisu ďakujeme Archívu STU a Ústavu pamäti národa.