Prejsť na obsah
Dianie na SvF

Keď sa končia prázdniny a blíži sa začiatok školského roku, začíname uzatvárať našu exkurziu a kontrolovať program, ako sme si ho naplánovali už v máji. Síce túto exkurziu robíme už pár rokov, ale vždy sa snažíme jej program niečím oživiť. Nezávislá odborová organizácia pri Stavebnej fakulte (SvF) STU organizuje exkurzie v spolupráci so Združením absolventov a priateľov Stavebnej fakulty STU. Tento rok naša exkurzia bola v termíne 13. – 15. septembra 2016.

Našou prvou zastávkou bol zámok v Topoľčiankach. Tento zámok vlastnili Habsburgovci a od roku 1932 bol letným sídlom prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka.

Zámok v Topoľčiankach je architektonický skvost. Renesančný vzhľad si zachovalo vnútorné prostredie lemované arkádami. V klasicistickom krídle umiestnili múzeum.

Z  Topoľčianok sme pokračovali v exkurzii návštevou Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch.

Túto botanickú záhradu s parkom založil šľachtic Dr. Štefan Ambrózy - Migazzi v r.1892. Cieľom bolo experimentálne pestovanie rozličných cudzokrajných rastlín a drevín. Arborétum je rozdelené geograficky na východoázijskú, severoamerickú a kórejskú plochu. Parkovú zeleň vkusne dopĺňajú jazierka, plastiky a exotické pavilóny.

Ďalšou zaujímavou zastávkou bola návšteva kláštora v Hronskom Beňadiku. Naše veľké nadšenie zmrazil farár, ktorý nás tam čakal. Jeho prijatie bolo chladné a hneď nám povedal, že u nich už sezóna skončila. Povedal nám pár slov o histórii a vzniku kláštora a o živote benediktínov. Keďže nebol nám ochotný aspoň na chvíľu rozsvietiť v kostole, nemohli sme si poriadne pozrieť architektúru a skvosty kostola. V bazilike je uložená vzácna relikvia Božej krvi, ktorú dostal darom kráľ Matej Korvín od pápeža. Boli sme nemilo prekvapení, že taký veľký objekt kláštora nie je vôbec využitý a v podstatne je prázdny.

Po krátkej prestávke sme pokračovali v našej ceste cez Donovaly na Ružomberok, cez Poprad do Kežmarských Žľabov, kde sme boli ubytovaní.

odbory

Na druhý deň sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina si šla pozrieť krásy našich Vysokých Tatier a druhá skupina klenoty Spiša. Našou prvou zastávkou bola návšteva Spišskej Soboty, ktorá bola v minulosti jedným z najbohatších miest na Spiši. Prezreli sme si kostol sv. Juraja, kde nám veľmi zaujímavo porozprávala históriu kastelánka, ktorá nám ukázala aj gotické krídlové oltáre, z ktorých dva vznikli v 16.storočí v dielni majstra Pavla z Levoče. Dnes je Spišská Sobota mestskou časťou Popradu. V Spišskom Štvrtku sme si pozreli štíhlu vysokú vežu Kostola sv. Ladislava, ktorá patrí medzi krajinné dominanty Spiša. O histórii a vzniku kostola sv. Ladislava nám pútavo porozprával mních Ondrej z rádu minoritov.

odbory

Mesto Markušovce možno právom označiť za architektonický skvost. V roku 1643 ho dal postaviť František Mariáši, príslušník starobylej šľachtickej rodiny. Do roku 1663 využívali kaštieľ a ostatné budovy v Markušovciach ako humanistickú školu pre mladých zemanov, na ktorej sa učilo aj po slovensky. Prestavba uskutočnená v r. 1773 ponechala kaštieľu základné architektonické prvky bývalej pevnosti. Dnes v kaštieli  a letohrádku Dardanely v Markušovciach sídli Múzeum Spiša.

Na záver nášho putovania po Spiši sme navštívili Spišskú Kapitulu, ktorá je mestskou pamiatkovou rezerváciou, ale ťažko by sme ju mohli nazvať mestom. Na mieste je označenie „slovenský Vatikán“. Od stredoveku až po súčasnosť z urbanistického hľadiska Spišská Kapitula neprešla podstatnejšími zmenami. Fortifikačný systém sa v celistvosti zachoval až dodnes. Spišská Kapitula má dve dominantné stavby – románsku Katedrálu sv. Martina z 13.storočia (zapísaná v zozname UNESCO) a približne rovnako starý Biskupský palác. Spišská Kapitula sa dodnes podobá na stredovekú pevnosť, je osobitou kňazskou osadou rozdelenou na úzke parcely – domy kanonikov, tzv. kanónie.

Týmto sa ukončilo naše putovanie po Spiši a za históriou Slovenska.

Naše exkurzie robíme viac ako desať rokov a dúfame, že ešte aspoň niekoľkokrát sa nám podarí exkurziu pripraviť a absolvovať.