Prejsť na obsah
Dianie na SvF

Robert ProvazníkDavid HusárPrednedávnom sa po viac ako roku konalo oficiálne odovzdávanie ocenení architektonickej súťaže Xella, ktorej záštitu nad 25. ročníkom prevzala prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Zadanie súťaže vyhlásenej ešte v roku 2019 znelo: P/rezidentská rezidencia – obnova prezidentskej vily na Slavíne. Pre Stavebnú fakultu bola súťaž mimoriadne úspešná. Prvé dve miesta získali naši študenti, toho času už absolventi, Ing. David Husár (1. miesto) a Ing. Robert Provazník (2. miesto). Čím ich súťaž inšpirovala, ako ju hodnotia a čo odkazujú svojím mladším kolegom sa dozviete v rozhovore s nimi.

Prečo ste sa rozhodli zapojiť do súťaže? Čím vás oslovila?

David Husár: 25. ročník medzinárodnej súťaže Xella niesol pre mňa veľmi zaujímavú a atraktívnu tému. Nie často má architekt možnosť navrhovať tak dôležitý objekt, akým je prezidentská vila. Keďže mi je v architektúre najbližšie rezidenčné bývanie, rozhodol som sa, že túto tému spracujem v rámci ateliérovej tvorby, ktorá ma čakala nasledujúci semester. 

Robert Provazník: Téma jubilejného 25. ročníka súťaže, so zadaním na návrh Prezidentskej rezidencie, ma zaujala okamžite. Výnimočná a neľahká, no zaujímavá úloha, bola pre mňa veľkou výzvou a zároveň motiváciou. Projekt som spracovával aj ako tému diplomovej práce na Katedre architektúry SvF pod vedením pani architektky Nádaskej, za čo jej patrí moja nesmierna vďaka. Pani architektka Nádaská mi odovzdala obrovské množstvo skúseností a vedomostí, ktoré sa následne pretavili do návrhu prezidentskej rezidencie.

Čím ste sa pri návrhu nechali inšpirovať? Aká bola hlavná myšlienka návrhu?

David Husár: Hlavným zámerom bolo navrhnúť objekt, ktorý nebude pôsobiť okázalo, na pozemku nebude dominantný a bude rešpektovať okolitý kontext pamätníka. Po istej dobe som natrafil na vynikajúceho brazílskeho architekta Marcia Kogana, ktorý sa špecializuje hlavne na objekty luxusných víl a hlavnú inšpiráciu som čerpal z jeho tvorby. Na jeho tvorbe ma zaujal prístup, akým sa stavia k racionalite pôdorysov. Jeho dispozície sú chirurgicky presné, no zároveň pri prezeraní veľkej časti Koganovho portfólia som nikdy nenadobudol pocit monotónnosti a uniformity.
Koncept som netvoril hneď v začiatočnej fáze projektu, ale snažil som sa k objektu postaviť čo najracionálnejšie. Som fanúšikom funkcionalistickej architektúry, čo sa dosť odrazilo aj pri výslednom návrhu vily. Celé tvaroslovie objektu vychádza z jednoduchého kvádra, ktorý som umiestnil na topografický zlom na pozemku. Následne som tento zlom v horizontálnej polohe premietol aj do pôdorysu a tým som dostal jasné delenie hmôt na časť rezidenčnú a na časť súkromnú. Do pomyselného stredu hmôt som umiestnil vertikálne komunikácie. Až neskôr som si uvedomil, že z racionálneho prístupu mi vlastne základný koncept vyplynul sám. Keď sa pozrieme na pôdorysnú schému vidíme jasné delenie medzi prezidentom a rezidentom, ktoré sa od seba nedá oddeliť a je spolu úzko spojené v strede, v dotyku hmôt. To vyjadruje podstatu hlavy štátu. Prezident je verejný činiteľ s reprezentatívnou funkciou, ktorý zároveň potrebuje plnohodnotný osobný život. Tieto dva protipóly sa navzájom dopĺňajú, ale zároveň neviem jasne vyjadriť, ktorý aspekt života prezidenta je dôležitý a ktorý nie. O tom rozhoduje hlava štátu v reálnom čase. Koncept sa snaží poukázať na balansovanie medzi prezidentom a rezidentom. 

Robert Provazník: Prezidentská rezidencia spolu s priľahlým pozemkom je v súčasnosti, vzhľadom na jej celkový zlý stav, dlhodobo neudržiavaná a nevyužívaná. Napriek prvotnej myšlienke „nebúrať, ale obnoviť“ som sa napokon po zrelej úvahe rozhodol historický objekt v návrhu asanovať. Existujúca vila totiž nemá žiadne výrazné historické, stavebno-technické, ani architektonické kvality.
Hlavná myšlienka novo navrhovanej rezidencie spočívala vo vytvorení stavby, ktorá by sa stala akýmsi monumentom. Výrazovo som sa snažil vytvoriť objekt s využitím minimalistických výrazových prostriedkov, ktorý by bol odprostený od nadbytočných zdobností a bol tak nadčasový. Bolo však treba myslieť na to, že ide v prvom rade o budovu na bývanie, nie iba akýsi objem bez funkčných priestorov.
Samotné formovanie hmoty bolo v zásade pragmatické – dom koncepčne reaguje na danosti pozemku, morfológiu terénu, výhľady či polohu jednotlivých zón rezidencie vo vzťahu k ploche parcely a priľahlým verejným priestorom.

Aké máte pocity po získaní prvej/druhej ceny? Aké boli vaše očakávania?

David Husár: Na začiatku súťaže som najprv nemal veľké očakávania. Čím viac som sa však projektu venoval, tým viac som videl ako sa mení do, aspoň z môjho subjektívneho pohľadu, hodnotného projektu. To vo mne pochopiteľne vyvolávalo isté očakávanie a túžby po aspoň nejakej odmene, za vytvorenú námahu. V ateliéri, v ktorom som vtedy pracoval sme mali stávku o to, ako celá súťaž skončí. Myslím, že som vtedy zahlasoval, že skončím na treťom mieste (úsmev). Prvé miesto ma veľmi potešilo a prekvapilo. Pri projekte vily som strávil dosť veľa voľného času, čiže to bolo pre mňa aj potvrdenie, že to malo zmysel, no zároveň aj keby som sa neumiestnil tak vysoko, celý proces bol veľmi obohacujúci a posunul moje schopnosti o level vyššie. 

Robert Provazník: Vzhľadom na množstvo kvalitných prác od šikovných študentov, ktorí sa do súťaže zapojili som bol príjemne prekvapený, že porota ocenila práve môj návrh. Veľmi si to vážim a ďakujem. 

Mala pre vás účasť v súťaži pri spätnom pohľade význam? Boli ste spokojní s úrovňou/kvalitou súťaže?

David Husár: Ako som už spomenul, čas strávený pri riešení dispozícii a zároveň študovaní víl od popredných svetových architektov mi dal veľmi veľa a zlepšil moje myslenie pri kreslení pôdorysov a tvorení architektúry. Hlavný prínos zapojenia sa do súťaže vidím v tom, že študent má jasne dané mantinely, čiže ho to pri navrhovaní núti premýšľať komplexnejšie než pri zadaní, ktoré sám tvorí a podobne. Zároveň pre mňa, ako súťaživého človeka bola možnosť odovzdať projekt a zároveň si zmerať schopnosti aj so spolužiakmi veľkým ťahúňom sa zlepšovať a tráviť čas pri kreslení vily. Určite túto skúsenosť odporúčam aj mojim mladším kolegom.
Kvalitu súťaže hodnotím pozitívne. Počas celého navrhovania bol jediný problém neskoré dodanie úplného zadania, ale zároveň organizátori súťaže boli vždy ochotní zodpovedať otázky a následne po mesiaci doplnili aj kompletné okrajové podmienky. Veľkým plusom boli aj 3D podklady terénu a okolia, ktoré k súťaži poskytli, takže sme si ich nemuseli ako študenti kresliť sami, ako býva zvykom pri bežnom zadaní na ateliérových tvorbách.

Robert Provazník: Odporúčam všetkým študentom neváhať a súťaží sa zúčastňovať, kým sú ešte na škole a môžu. Na inžinierskom stupni štúdia na Katedre architektúry je veľa priestoru na zapojenie sa do rôznych súťaží či workshopov. Xella je z môjho pohľadu dlhodobo jednou z najkvalitnejších architektonických študentských súťaží na Slovensku a v Česku. Celková organizácia bola z môjho pohľadu zvládnutá na výbornú. Účasť v nej by som si určite zopakoval. Žiaľ – už to nepôjde (úsmev).

Odporúčali by ste svojim mladším spolužiakom zapájať sa do takýchto aktivít? V čom vidíte ich prínos? Chceli by ste niečo odkázať svojim mladším kolegom, budúcim architektom a stavbárom?

David Husár: Svojim mladším kolegom by som chcel odkázať to, že sa netreba báť robiť študentské architektonické súťaže. Študentské súťaže väčšinou riešia veľmi zaujímavé zadania a zároveň na konci ponúknu určitú spätnú väzbu v podobe všetkých projektov, ktoré odovzdali všetci zúčastnení.
Druhou výhodou je to, že v prípade úspechu študent získa kvalitnú referenciu do portfólia a následne po vyštudovaní má určitú výhodu pri hľadaní práce.

Robert Provazník: Jednoznačne áno. Nám sa napríklad ešte v roku 2019 podarilo vďaka účasti a postupe v študentskej súťaži vycestovať na medzinárodný workshop do Číny. Opäť mi nedá nepoďakovať sa vedúcim školiteľom a pánovi architektovi Hermannovi, ktorý okrem iného pôsobí na Katedre architektúry SvF a súťaž predostrel ako jednu z tém na ateliérovej tvorbe.  Návrh sme vytvorili ako skupina študentov pod vedením pani architektky Nádaskej a pána architekta Paňáka v spolupráci s partnerskou čínskou univerzitou. Po postupe do druhého kola sme pod vedením doktoranda Matthiasa Arnoulda vycestovali do Číny, kde sme objekt zrealizovali za 18 dní. Spomedzi 30 vybraných svetových a čínskych špičkových univerzít sme následne získali 1. miesto.
Akákoľvek účasť v súťaži je minimálne zaujímavou skúsenosťou, výzvou a napríklad aj možnosťou ako spestriť svoje odborné uplatnenie či rozhľad. Čo sa týka prípadného strachu z neúspechu, v žiadnom prípade sa netreba podceňovať. Dovolím si tvrdiť, že slovenskí študenti sú minimálne rovnako šikovní, ako tí zahraniční.


Autorské slovo, Ing. David Husár

   

   

Môj základný pohľad na celé zadanie vychádzal z princípov funkcionalistickej architektúry. Snažil som sa o čo najkompaktnejší objekt, no zároveň som musel naplniť pomerne zložité priestorové požiadavky, ktoré objekt prezidentskej vily požadoval. Zadanie malo relatívne jasné mantinely a funkčné požiadavky, no zároveň sme ako študenti dostali voľnú ruku na rozpočet a celkovú výmeru objektu, resp. skupiny objektov. Na začiatku tvorenia kontextu bolo treba ešte rozhodnúť, či objekt momentálnej vily zachovám, alebo nie. Z dôvodu zlého technického stavu a pomerne obmedzujúcej dispozície som sa rozhodol objekt starej vily odstrániť. Zároveň objekt nemal žiadnu architektonickú ani historickú hodnotu.

Prácu som vypracoval pod odborným vedením Ing. arch. Pavla Paňáka, s ktorým sme viedli dlhé rozhovory, ako by mala výsledná vila vyzerať. Bol to pre mňa veľmi prínosný proces plný hutných informácií a poznatkov z praxe. Ako študenti máme veľkú výhodu, že niekto je ochotný venovať nám svoj čas a skúsenosti.

Ako najväčšie klady môjho prístupu k zadaniu hodnotím prácu s pozemkom a následné využitie morfológie. Vila plynule prepája dve úrovne, s dôrazom a hlavným vstupom do reprezentatívnej časti v najvyššom bode na pozemku. Následne topografický zlom určuje hranicu medzi rezidenčnou a reprezentatívnou časťou s tým, že dennú časť vily umiestňujem na úroveň terénu pre úplné prepojenie so záhradou. Objekt rešpektuje dané lokalitné súvislosti a nespráva sa okázalo. Prízemnú časť sčasti prekrývam zeminou a tým sa vila zo zadnej časti javí ako jednopodlažná a do záhrady sa prirodzene vlieva. Kompozícia prvého podlažia priniesla príležitosť na umiestnenie pátia v dennej časti. To slúži primárne na lepšie presvetlenie obývacej izby, no zároveň prispieva pridanou hodnotou intimity.

Reprezentatívna časť je riešená minimalisticky a s určitou noblesou s dôrazom na funkčné využitie priestorov. To som dosiahol pomocou možnosti modulovať spoločné priestory. Týmto spôsobom nenavrhujem strohý priestor, ale ponúkam možnosť úpravy objemov tak, aby navrhnutý priestor vyhovoval rôznym typom stretnutí.

Slovo vedúceho práce, Ing. arch. Pavol Paňák

Z úspechu Davida Husára, môjho študenta, sa veľmi teším. Spoluprácu so študentami si vyberám na základe ich kresieb a portfólia a takto som sa dostal aj k Davidovi, ešte pred samotným zadaním architektonickej súťaže Xella.

Slovensko je krajina, ktorá stále potrebuje dobudovať niektoré svoje inštitúcie, najmä také, ktoré reprezentujú jeho štátnosť. Sú štáty, ktoré majú sieť povinných inštitúcií vybudovanú dávno, no Slovensko je ešte len v procese tejto tvorby. Do siete štát reprezentujúcich inštitúcií, či už spoločensky, kultúrne alebo politicky celkom iste patrí i rezidencia prezidenta republiky. V iných krajinách, prezident v čase výkonu svojej funkcie, sídli v objekte, ktorý vyslovene slúži tomuto účelu. Na Slovensku má prezident pracovisko v Grassalkovichovom paláci, no súkromné bývanie mal každý prezident rôzne v rámci Slovenska. Slovenský prezident by mal mať sídlo, ktoré má počas výkonu funkcie obývať.

Pozemok, na ktorom by stála prezidentská rezidencia je nádherné miesto kúsok od Slavína s nádherným výhľadom. Pri architektonickom návrhu išlo o obrovskú výzvu vytvoriť nadčasový dom na prestížnom mieste s reprezentovaním kultúry Slovenska. Pre mňa to bol jeden nádherný architektonický problém.

Do súťaže sme s Davidom nevstupovali s očakávaním víťazstva. Vzhľadom k tomu, že som na tejto téme spolupracoval s viacerými študentmi a všetci boli v konečnom dôsledku nejakým spôsobom úspešní, je pre mňa osobne víťazstvo. Bol som skôr zvedavý na celý sortiment riešení, ako sa dá k zadaniu a úlohe pristupovať.

Pre mňa je na prvom mieste záujem študenta o danú prácu, vtedy ma to baví aj inšpiruje. V študentovi musím vidieť jeho dychtivý záujem, keď si tému rešeršuje, analyzuje, premýšľa, kreslí, prináša varianty. Následne sa veľa rozprávame, triedime, vyhodnocujeme a tak spoločne tvoríme koncept. 

Prezidentská rezidencia nemá byť niečo jedinečné, neobyčajné, čo vyvolá údiv, nie je to show, ale presne naopak. Má byť nadčasová, seriózna, vážna. Je v prvom rade dôstojná a nepochádza z módnej architektonickej vlny. Celkový dojem domu, jeho atmosféra a kvalita má napovedať, že v ňom býva niekto dôležitý, ale nie celebrita či mediálna hviezda. Rezidencia má byť solídna a zdržanlivá v kontexte so siluetou samotného miesta či voči dominante Slavínu. Skĺbenie čiastočne protichodných nárokov dohromady tak, aby fungovali a vyzneli prirodzene sa pretavujú i do vnútornej organizácie prezidentského sídla. Oficiálny, resp. polooficiálny priestor, ktorý slúži na prijímanie veľmi dôležitých návštev bez toho, aby to vyslovene obťažovalo súkromnú časť rezidencie.

Na záver môžem len dodať, že vďaka takýmto súťažiam sa aj mladá študentská generácia stretáva so závažnými spoločenskými otázkami, ako je napríklad aj potreba reprezentatívneho sídla prezidenta republiky. S Davidom sa mi robilo veľmi dobre, najmä preto, že má vlastnosti, ktoré dávajú predpoklad, aby sa stal úspešným architektom a to je talent, drive, cieľavedomosť a záujem o architektúru.

Autorské slovo, Ing. Robert Provazník

   

   

Základná lineárna forma narába s morfológiou terénu a umožňuje výhľady do krajiny. Poloha novej rezidencie zónuje parcelu na vstupnú časť, obslužné zádomie, reprezentatívnu záhradu a súkromnú záhradu s pátiom. V reakcii na umiestnenie pôvodnej, asanovanej vily sústreďuje reprezentatívnu časť na jej miesto.

Forma využíva prvky výrazového minimalizmu. Oprosťuje objekt od nadbytočných prvkov za účelom dosiahnutie čistoty a čitateľnosti.

Súvislé presklené plochy sa sústreďujú smerom do záhrady a do mesta, odľahčujú hmotu a pomyselne objekt otvárajú do okolia. Zároveň poskytujú dostatok súkromia, vďaka odstupu rezidenčnej časti od priľahlých verejných priestranstiev v okolí pamätníka Slavín.

Nosný skelet pôsobí vďaka štíhlosti prvkov dojmom subtílneho monumentu ako výraz nenásilnej dominancie. Členenie skeletu reflektuje danú funkciu jednotlivých modulov. Proporcie rastra majú pomer zlatého rezu, pre umocnenie vizuálneho dojmu pozorovateľa.

Subtilita je dosiahnutá obrátením poradia vrstiev. Lineárna kubusová hmota vytvára vnútornú tepelno-technickú obálku budovy. Štíhlosť skeletu, vytvárajúceho vonkajší obal s prerušením tepelných mostov, je dosiahnutá oprostením od tepelno-technických vrstiev, ktoré by vytvárali mylný dojem o skutočných proporciách.

V priestoroch, kde je to potrebné poskytuje dispozičné riešenie variabilitu v počte a veľkosti. Detské izby je možné rozdeliť a variovať tak ich počet. Reprezentatívne priestory je možné zmenšovať, či príležitostne meniť podľa potreby. Vstupnú halu je zároveň možné využiť ako malý neformálny salónik.

Slovo vedúceho práce, Ing. arch. Zuzana Nádaská, PhD.

Úspech môjho študenta Roberta Provazníka vnímam ako výsledok mojej pedagogickej práce, ale zároveň i ako úspech pedagogického vplyvu a prístupu celej Katedry architektúry SvF. Úspech zároveň predstavuje i spätnú väzbu, potvrdenie správnosti smerovania pedagogického procesu na katedre.

Medzinárodná študentská súťaž XELLA poskytuje zaujímavý priestor na konfrontáciu kreatívnych schopností študentov v akademickom prostredí. Študenti Katedry architektúry SvF STU sa jej zúčastňujú pravidelne. Sme veľmi radi, že úspech v tomto jubilejnom ročníku nie je v jej histórii ojedinelý. Práve naopak, ocenené práce našich študentov z minulých ročníkov tejto súťaže lemujú priestory našej katedry a inšpirujú nasledujúce generácie.

Študent sa zaoberal v úvode práce i možnosťou zachovania a obnovy jestvujúcej prezidentskej vily. Vzhľadom na jej chátrajúci stav i architektonickú hodnotu, poznačenú viacerými prestavbami a náročnosťou požiadaviek lokalitného programu súťaže sa rozhodol pre jej asanáciu.

Novonavrhovaný líniový objekt reaguje na morfológiu terénu, ktorú dômyselne využil na skĺbenie oboch funkcií – reprezentačnej i rezidenčnej.

Lineárna forma je z pohľadovej exponovanej časti vyľahčená subtílnym skeletom. Vďaka detailnej stavebno-technickej analýze autor dosiahol maximálnu štíhlosť skeletu. Vysoko hodnotím jeho prácu s architektonickým detailom. Ani proporcia zvoleného rytmu skeletu nie je náhodilá, vychádza z proporcií zlatého rezu.

Navrhnutá architektúra narába s minimalistickými výrazovými prostriedkami, sledujúc čitateľnosť a nadčasovosť. Reprezentačná časť pracuje s väčšou svetlou výškou priestorov ako časť rezidenčná, čím vytvára kompozičný akcent, zvýrazňujúc reprezentačnú časť dispozície. Dispozičné vzťahy sú vyriešené pozorne a poskytujú napriek minimalisticky pôsobiacej forme a líniovej otvorenosti hmoty do záhrady aj dostatočný komfort a súkromie – privátna terasa, súkromné patio.

Ocenenú prácu  hodnotím ako veľmi systematickú, pozornú, s veľkým tvorivým potenciálom autora, čo prinieslo vo výsledku nadčasovú reprezentačnú architektúru.

Pripravila: Mgr. Zuzana Chalupová, oddelenie vzťahov s verejnosťou SvF STU