Prejsť na obsah
Dianie na SvF

Viacerými médiami prebehla len prednedávnom skvelá správa - za jedinečné riešenie problému plastov v oceáne získala Lenka Petráková, absolventka našej fakulty, najvyššie možné ocenenie Grand Prix Award 2020 za morskú architektúru a inovácie od nadácie francúzskeho architekta Jacquesa Rougerieho (The Jacques Rougerie Foundation). Úspešný projekt Lenky Petrákovej nesie názov Ôsmy kontinent - zariadenie na čistenie a výskum oceánov a okrem spomenutého významného ocenenia získal aj cenu Render roka 2020 - ocenenie riaditeľov.

„Životodarný oceán trpí a my musíme pomôcť obnoviť jeho rovnováhu pre prežitie našej planéty. V súčasnosti to nemôžeme dosiahnuť iba technológiou, ale potrebujeme platformu na vzdelávanie ľudí a zmenu ich vzťahu k morskému prostrediu, ktorá bude pretrvávať generácie,“ uvádza Lenka Petráková, ktorá absolvovala bakalárske štúdium na našej fakulte a, mimochodom, súbežne v dennej forme aj na Fakulte architektúry a dizajnu. V súčasnosti pôsobí v svetoznámom londýnskom architektonickom ateliéri Zaha Hadid Architects. „Nemala som vysnívané mesto, v ktorom chcem žiť, chcela som však pracovať pre Zaha Hadid Architects a kvôli tomu som sa musela presťahovať do Londýna,“ dodáva v tejto súvislosti.

   

Príbeh oceneného diela je pozoruhodný. Oceány dnes nie sú iba nedosiahnuteľnými hĺbkami, ale oblasťami, ktoré napriek tomu, že nikdy nemuseli vidieť ľudskú bytosť, pociťujú účinky ľudských aktivít. Globálne sa do oceánu ročne dostanú milióny ton odpadu. Kvôli pôsobeniu vodných prúdov sa tento plastový odpad zhromažďuje v určitých oblastiach a jednou z nich je Veľká tichomorská škvrna, prezývaná aj ôsmy kontinent. Práve táto lokalita je východiskovou polohou navrhovanej plávajúcej stanice, ktorá zbiera plastové zvyšky z vodného povrchu a biologicky ich rozkladá, čím obnovuje rovnováhu morského prostredia.

Navrhovaná plávajúca stanica je jednou z možností, ako si predstaviť čistejšiu, environmentálne udržateľnejšiu budúcnosť a spôsoby, ako ju dosiahnuť architektonickými a technologickými výtvormi. Plávajúca stanica zhromažďuje z vodného povrchu plastové zvyšky a rozkladá ich na recyklovateľný materiál. Okrem zlepšovania vody vytvára interdisciplinárnu platformu, aby poukázala na znepokojujúcu stránku súčasného morského prostredia.

Stanica pozostáva z piatich hlavných častí:

  • bariéry, ktorá slúži na zber odpadu a zisk prílivovej energie,
  • zberača, v ktorom sa odpad triedi, biologicky rozkladá a skladuje,
  • výskumného a vzdelávacieho centra na štúdium a prezentáciu čoraz viac znepokojujúcej stránky vodného prostredia,
  • skleníkov, v ktorých sa pestujú rastliny a voda sa zbavuje soli,
  • obytných častí a verejných priestorov (podmorská vyhliadková platforma).

Každá z týchto častí je vyvinutá na základe požadovaných charakteristík prostredia a programu, ktorý vykonáva. Bariéra pláva na vodnej hladine a posúva odpad smerom k zberaču. Technológia zberu v strede budovy je navrhnutá tak, aby optimalizovala manipuláciu s odpadom. Výskumné a vzdelávacie centrum je prepojené so zberačom a skleníkmi na sledovanie vodných procesov a ich štúdium. Skleníky sú tvarované tak, aby optimalizovali zhromažďovanie kondenzovanej vody, a pripomínajú veľké plachty, aby umožňovali vetru navigáciu po stanici. Obytné časti, verejné priestory a technické zázemie prechádzajú stredom objektu a spájajú všetky časti, pričom geometricky zodpovedajú kýlu lode.

  

Prírodné sily ovplyvňujú pohyb a polohu stanice, ako aj vnútorné prostredie. Plávajúca stanica je sebestačná, takže prvky stanice musia spolupracovať a optimalizovať zdroj energie. Bariéra tiež zhromažďuje prílivovú energiu, ktorá poháňa turbínu na zhromažďovanie odpadu. Solárne panely pokrývajú skleníky a zabezpečujú dostatok energie na ohrev vodných nádrží, čo umožňuje odparovanie vody a jej odsoľovanie. Po extrakcii odpadovej vody sa prefiltrovaná čistá voda prečerpá do vodnej nádrže a buď sa odsolí, alebo použije na hydroponickú kultiváciu halofilných rastlín.

Ako našej úspešnej absolventke, vďaka ktorej sa naša fakulta i celá univerzita ocitli v centre pozornosti ďaleko za hranicami Slovenska, sme Lenke Petrákovej položili na záver niekoľko otázok. Pomohlo jej v doterajšej práci aj štúdium na SvF? A čo by odkázala svojim mladším nasledovníkom?

„Od detstva som mala vzťah k umeniu, technike a k dizajnu, ale striedalo sa u mňa, čím by som chcela byť. Dlho má vábilo maľovanie. Architektúra však ako spojenie práve techniky a dizajnu vyhrala a dnes som za toto rozhodnutie veľmi rada. Ja som, netypicky, študovala dva bakalárske programy súčasne na oboch spomenutých fakultách a som vďačná, že som sa na to dala. Vždy som chcela vedieť viac o technických a konštrukčných aspektoch stavieb a práve Stavebná fakulta bola v tomto zmysle skvelá. Dnes mi dávajú práve vedomosti zo štúdia na nej možnosť bezproblémovo komunikovať s inžiniermi a špecialistami kdekoľvek na svete. Podľa môjho názoru je táto kombinácia vynikajúca, teda štúdium oboch bakalárskych programov naraz, hoci to bolo náročné obdobie. Na Slovensku vnímame školu často ako z núdze cnosť, kým v zahraničí si študenti ešte aj po šesťročných programoch bežne zvolia jeden - dva ďalšie magisterské programy, aby sa dokázali vyprofilovať a rozvinúť svoj vlastný dizajnérsky jazyk," vraví.

Našej absolventke Lenke k jej oceneniu srdečne gratulujeme a želáme veľa úspechov do ďalšej tvorivej práce.

Text: Andrej Bisták, Oddelenie vzťahov s verejnosťou SvF STU s využitím podkladov Lenky Petrákovej,
foto: Lenka Petráková


MArch. Ing. arch. Bc. Lenka Petráková ARB, RIBA

MArch. Ing. arch. Bc. Lenka Petráková ARB, RIBAAbsolvovala bakalárske štúdium na SvF (pozemné stavby a architektúra) a na FAD STU (architektúra a urbanizmus). Inžinierske štúdium architektúry ukončila na FAD v roku 2015 a v roku 2017 k nemu pridala ešte diplom z University of Applied Arts vo Viedni (ateliér Haniho Rashida). Pracovala v New Yorku, Los Angeles, Viedni a v Bratislave, v súčasnosti pôsobí v architektonickom ateliéri Zaha Hadid Architects v Londýne. Jej práce vystavovali v Bratislave, Benátkach, Viedni, Zlíne a v Pekingu. Získala viacero ocenení, okrem aktuálneho napríklad Zlin Design Week Award 2017 za inovácie.