V piatok 21. novembra sa študenti Stavebnej fakulty STU v Bratislave študijných programov Civil Engineering a Vodné stavby a vodné hospodárstvo zúčastnili odbornej exkurzie zameranej na významné vodné diela na slovenskom úseku Dunaja. Exkurziu viedol prof. Andrej Šoltész, ktorý sprevádzal skupinu anglickým výkladom a priblížil im technické, historické aj environmentálne aspekty vodného diela Gabčíkovo a súvisiacich vodohospodárskych objektov.
Čunovo – začiatok sústavy vodných diel
Exkurzia začala pri Vodnom diele Čunovo, ktoré je súčasťou sústavy vodných stavieb vybudovaných na slovenskom úseku Dunaja. Zo stavebného a vodohospodárskeho pohľadu patrí medzi najdôležitejšie objekty systému Gabčíkovo – Nagymaros, pretože plní regulačné, ochranné aj energetické funkcie. VD Čunovo vzniklo ako regulačný a oddeľovací objekt, ktorý odvádza hlavnú časť prietoku Dunaja mimo pôvodného koryta do opevneného derivačného kanála smerujúceho na Gabčíkovo. Ďalšou z dôležitých funkcií je protipovodňová ochrana Bratislavy a okolitých území a rovnako výroba elektrickej energie – malá vodná elektráreň.
Prostredníctvom objektu Dobrohošť umožňuje riadené napúšťanie ramien Dunaja, čo napomáha udržaniu vodných biotopov a zabezpečuje minimálne ekologické prietoky.
VD Čunovo sa tiež stalo návštevnou oblasťou, kde sa výrazne rozvinula rekreačná zóna s vodnými športami a rybolovom. Prečerpávanie koryta Dunaja do Čunova prebehlo 24. 10. 1992 o 09:05. Súčasťou VD je aj Hrušovská nádrž, ktorej celkový objem dosahuje 196 mil. m³.
MVE Dobrohošť, ramená a ekologické súvislosti
Ďalšou zastávkou bola MVE Dobrohošť, ktorá zabezpečuje odber vody z prívodného kanála do ramennej sústavy nachádzajúcej sa na ľavom brehu starého koryta Dunaja. Prevádzka elektrárne je automatická bezobslužná. Odberný objekt Dobrohošť môže prepúšťať až 234 m³/s, čo je kľúčové pre environmentálnu stabilitu ramennej sústavy.
Gabčíkovo – najväčšie vodné dielo na Slovensku
Hlavným cieľom exkurzie bola návšteva samotného Vodného diela Gabčíkovo, ktoré je najväčším vodným dielom na slovenskom úseku Dunaja a významným zdrojom obnoviteľnej energie. Na úvod sa študenti dozvedeli o histórii a vzniku vodného diela – prvé štúdie o regulácii Dunaja vznikli už v 50. rokoch 20. storočia. Medzinárodná zmluva o výstavbe bola podpísaná v roku 1977 medzi ČSSR a Maďarskom. Samotná výstavba prebiehala v rokoch 1978 – 1992. Prevedenie hlavného toku Dunaja do Čunova a následne na Gabčíkovo sa uskutočnilo 24. októbra 1992. Derivačný kanál je dlhý približne 17 km a odvádza hlavný prietok rieky mimo pôvodného koryta. Je súčasťou systému Čunovo – Dobrohošť – Gabčíkovo. Prevádzková hrádza má dĺžku 11,2 km a výšku až okolo 20 m. Zabezpečuje vzdutie hladiny potrebné pre prevádzku turbín a zároveň pôsobí ako protipovodňová ochrana.
Vodná elektráreň Gabčíkovo má inštalovaný výkon 720 MW, vďaka čomu patrí medzi najväčšie zdroje obnoviteľnej energie na Slovensku. Derivačný kanál privádza riadený prietok Dunaja na turbíny elektrárne, čo umožňuje stabilnú produkciu energie aj počas kolísavých prietokov. Tvorí ju 8 turbín, ktoré využívajú nízky spád, ale vysoký prietok Dunaja. Patrí tak k najvýkonnejším hydroelektrárňam s nízkym spádom v Európe. Vodné dielo znižuje riziko extrémnych povodní a umožňuje rýchle manipulácie pri povodňových situáciách. Súčasťou sú dve veľké plavebné komory, ktoré slúžia ako priechod pre lode pri vysokých či nízkych vodných stavoch. Vodné dielo je kľúčovou súčasťou protipovodňovej ochrany, plavby aj energetickej stability Slovenska. Zaujímavosťou je, že každá 12. žiarovka na Slovensku svieti vďaka Vodnej elektrárni Gabčíkovo.
Devín – vodozádržné a protipovodňové opatrenia
Záverečná zastávka patrila oblasti Devín, kde prof. Šoltész vysvetlil fungovanie systému protipovodňových hrádzí a vodozádržných opatrení na sútoku Dunaja a Moravy. Študenti tak získali komplexný pohľad na celú dunajskú sústavu vodných stavieb – od Čunova až po Bratislavu.
Text: Zuzana Chalupová, Foto: Tatiana Zaťková
