Hneď po oslobodení sa začalo s výrobou betonárskeho pravítka takže v roku 1947 uzrelo svetlo sveta a v roku 1948 bolo poctené Cenou SNP. Spomenuté obdobie bolo poznačené značným nekľudom. Pracovalo sa na rekonštrukciách a posudkoch vojnou poškodených objektov a vypracovávali sa učebné materiály pre vtedy ešte nešpecializované štúdium a návody pre cvičenia.

V tom čase tiež začínajú pracovníci ústavu vstupovať do verejných funkcií. Prednosta ústavu sa stal dekanom fakulty a neskoršie rektorom školy. Tým sú asistenti viac zaťažovaní v celej šírke ich povinností. Rozbiehajú sa niektoré praktické práce pre čs. keramickú spoločnosť a pracovníci ústavu sa orientujú na problémy ťažkej montáže vyplývajúce zo snáh o urýchlenie rekonštrukčných prác.

V roku 1950 dochádza k organizačnej zmene ústavu na "Katedru stavebných konštrukcií" – vedúci katedry bol Prof. Havelka.

Prof. Jozef Wünsch

V roku 1951 došlo k rozdeleniu "Katedry stavebných konštrukcií" na "Katedru železobetónových konštrukcií", ktorú viedol Prof. Havelka a na "Katedru oceľových mostov a konštrukcií" pod vedením Prof. Lederera. Tým sa začalo prakticky tretie obdobie existencie pracoviska, ktoré trvalo až do roku 1958.

Na inžinierskom staviteľstve vznikajú štyri špecializácie a na architektúre smer pozemného staviteľstva. V oboch prípadoch však katedra je základným učilišťom všetkých betonárskych disciplín. Bol prijatý ďalší profesor - Prof. Jozef Wünsch a menovaný jeden docent - Ing. Jozef Trokan.

Práve v tom čase postihla katedru veľká strata, lebo rozhodnutím vyšších orgánov bol odčlenený spomenutý Mechanický skúšobný ústav SVŠT k Ministerstvu stavebníctva. V záujme zvládnutia silového toku v železobetónovom kontinuu sa rozbieha fotoelasticimetrická analýza a buduje sa na katedre prvý fotoelasticimeter na SVŠT. Pre doskové mosty sa uplatnili merania cestou interferencie mriežok, dnes známej ako metóda Moiré.

Svojou činnosťou ovplyvnil Prof. Wünsch vo veľkej miere ďalšie smerovanie katedry. Zaviedol ako prvý na Stavebnej fakulte prednášky z matematickej pružnosti, z aplikovanej matematiky a z predpätého betónu. Najväčším dielom tohto obdobia bol projekt montovaného 6-poľového oblúkového mosta cez Váh v Seredi. Prof. Wünsch mal výrazný vplyv na prácu mnohých spolupracovníkov a ašpirantov, ktorých smeroval k novému chápaniu funkcie železobetónových konštrukcií.