Naši seniori betonári ho obdivujú, mladí o ňom skoro nič nevedia. V našej betonárskej literatúre sa v časti venovanej histórii dozvieme o mnohých významných zahraničných vedcoch, o našich, československých alebo priamo slovenských, skoro nič. Preto sa cítime poctení, ak môžeme povedať pár slov o význame a zásluhách Prof. Wünscha na rozvoji betónového staviteľstva u nás a hlavne o rozvoji Stavebnej fakulty.

Musíme vychádzať z toho, že do jeho príchodu na SVŠT na Katedru betónových konštrukcií sa u nás nikto profesionálne nevenoval predpätému betónu, ani statike podloženej presnejšími metódami matematickej pružnosti. Táto oblasť betonárskej vedy len pár rokov pred jeho príchodom do Bratislavy odštartovala reálne aplikácie vo svete. Prof. Wünsch, ako mladý inžinier, ihneď po skončení štúdia vycítil aktuálnosť nových pohľadov na betón.

Životopis a pôsobenie

Profesor Jozef Wünsch sa narodil 30. 11. 1910 v Stráži nad Ohří. Po maturite študoval na ČVUT v Prahe a úspešne ho absolvoval v roku 1933. Následne nastúpil u ČSD ako statik mostných konštrukcií v Košiciach, čo vysvetľuje jeho neskoršie prednášky v peknej slovenčine. Po viedenskej arbitráži sa usadil v Prahe, kde pracoval na ministerstve.

Odtiaľ bol v roku 1949 pozvaný Stavebnou fakultou SVŠT na prednášanie troch nových predmetov: Betón II (predpätý betón), Pružnosť II (matematická pružnosť) a Užitá matematika. Vďaka nemu nastal rozmach moderných statických a betonárskych poznatkov.

Žiaľ, jeho rozmach utlmila v roku 1956 osobná tragédia. V spojitosti s vydávaním jeho knihy *Statika predpätých konštrukcií* aj v nemeckom jazyku v NSR porušil vtedy prísne platné devízové predpisy, čo malo za následok nielen stratu osobnej slobody na poldruha roka, ale aj stratu miesta na vysokej škole. Svoju ďalšiu činnosť spojil s Inžinierskymi stavbami v Brne a v Zlíne, kde vyvíjal nové technológie. Opustil nás 11. novembra 1986.

Publikačná činnosť a vedecké metódy

Jeho publikačnú činnosť charakterizuje originalita, aktuálnosť a ideálne spojenie teórie s praxou. Svoju dizertačnú prácu venoval rozvinutiu Daškovej metódy výpočtu staticky neurčitých konštrukcií, ktorú nazval metóda deformačných konštánt.

Ešte pred druhou svetovou vojnou vypracoval *Nomogramy pro železobeton* na dimenzovanie železobetónových prierezov (analógia neskoršieho Havelkovho betonárskeho pravítka).

Reagoval na rozvoj teórie pružného polpriestoru publikáciou Tuhý základ a pružný poloprostor, vďaka ktorej mohol riešiť staticky neurčité rámy s uvažovaním skutočných pretvorení.

Vypracoval normálie pre železničné železobetónové mosty a získané poznatky zhrnul v knihe Železobetonové deskové mosty. Táto sa stala vzorom pre konštrukčné a matematické spracovanie návrhu objektov s uvážením premenného prierezu a uloženia na pružnom podloží. Jeho racionálne organizované tabuľkové výpočty nabádali poslucháčov k prehľadnosti.

Neskôr sa venoval hlavne vývoju svojej patentovanej myšlienky doskových stropov PREFA-MONOLIT. V nej exponovanú oblasť dosky v okolí stĺpa tvorí predpätá kruhová doska z betónu vysokej kvality (priemer do 3,0 m), zatiaľ čo ostatná časť je z monolitického betónu nižšej kvality.

Systém PREFA-MONOLIT bol jeho hlavným záujmom. Kruhové tvary výstuže nahradil prvkom tvaru Archimedovej špirály. Systém však narážal na odpor niektorých odborníkov (najmä Milíka Tichého) a vyžadoval výnimky z noriem. Posledná verzia systému mala označenie **PROF-MONOLIT**. Systém charakterizuje jednoduchosť výroby, veľké materiálové úspory a je vhodný ako bezprievlakový bezhlavicový strop v mnohopodlažných budovách.

Prínos pre fakultu a prax

Profesor Wünsch vychovával prvú generáciu moderných statikov. Mnohí jeho žiaci a spolupracovníci (Prof. Grenčík, Prof. Brilla, Prof. Kollár, Prof. Ballo, Prof. Búci a ďalší) pokračovali v rozvíjaní jeho myšlienok.

K modernizácii vedy a výučby prispel aplikáciou matematickej pružnosti na riešenie plošných prvkov (stien, dosiek, škrupín), uvažovaním vplyvu zmrašťovania a dotvarovania, a nelineárneho pracovného diagramu betónu (Bach-Schülleov zákon). Položil základy predpätého betónu u nás.

Bol zakladateľom zisťovania statických vlastností nosných prvkov na zmenšených modeloch (tenzometrické merania), čo bolo dôležité v čase pred rozvojom počítačov a MKP.

Bol najvyužívanejším expertom požadovaným praxou. Jeho rozsiahla projektová tvorba sa vyznačuje originalitou, napr.:

• Prvý most s predpätými spojitými nosníkmi (Brno)
• Prvý montovaný rám s predpätou priečľou (hlinikáreň v Žiari nad Hronom)
• Prvý montovaný klenbový most v Seredi
• Monolitická škrupinová strecha haly na rozpätie 40 m vo Veselí nad Moravou.
• Desiatky mostov na Morave a rad montovaných výrobných hál.

Jeho predpäté hlavice sa uplatnili na vyše 100 stavbách v bývalej ČSSR systémom PREFA-MONOLIT, napr. obchodný dom Dargov v Košiciach a zdravotné stredisko na Tehelnej ulici v Bratislave.

Osobná charakteristika

Profesor Wünsch bol človek veľmi pracovitý (jeho pracovný čas bol 24 hodín – spánok – 1 hodina prechádzky), húževnatý, s veľkou technickou fantáziou podloženou odbornou zdatnosťou. Bol vždy korektný, ochotný rozdávať sa študentom i spolupracovníkom a vedel nadchnúť na zvládnutie úlohy. Bol disciplinovaný, absolútny nefajčiar a abstinent.

Vďaka svojim vlastnostiam zanechal mnoho pamätníkov zo železobetónu, ale aj pamätníky v srdciach tých, ktorí ho poznali. Sme mu dĺžni aspoň teraz, pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, vzdať vďaku za všetko, čo pre Stavebnú fakultu urobil.