Prejsť na obsah
Katedra kovových a drevených konštrukcií

Katedra kovových a drevených konštrukcií SvF STU v Bratislave

Katedra kovových a drevených konštrukcií v súčasnej dobe predstavuje pedagogické a vedecko-výskumné pracovisko, ktoré zabezpečuje výučbu kovových a drevených konštrukcií takmer na všetkých študijných odboroch fakulty. Profilová rôznorodosť týchto odborov kladie vysoké nároky na prácu učiteľov, ktorí v súlade so zameraním odborov prednášajú jednotlivé disciplíny. Preto sa snažia pracovníci sústavne zdokonaľovať pedagogický proces uplatňovaním najnovších získaných poznatkov, či už vyplývajúcich z vlastnej vedecko-výskumnej činnosti, alebo nadobudnutých v spolupráci s praxou formou konzultačnej, poradenskej a expertíznej činnosti alebo napokon uplatnením poznatkov z iných vysokých škôl. Z týchto dôvodov udržuje katedra primerané odborné styky s niektorými zahraničnými sesterskými katedrami. Efektívnosť pedagogického procesu je podmienená kvalitnými učebnými pomôckami vo výučbe, ktoré ale v poslednej dobe chýbajú. Okrem pedagogickej činnosti vyvíjajú pracovníci katedry značnú vedecko-výskumnú činnosť, orientovanú prevažne na overovanie skutočného pôsobenia prvkov z oceľových, drevených nosných dielcov. Rad realizovaných význačných objektov dokumentuje trvalo úseky činnosti pracovníkov katedry. Táto činnosť je bezprostredne spätá s pedagogickou a vedecko-výskumnou činnosťou katedry a predstavuje bohatý zdroj poučení a podnetov rozpracovávaných vo forme odborných článkov alebo v publikačnej činnosti pracovníkov katedry.

Vznik a rast katedry má úzku súvislosť so vznikom a postupným pretváraním Stavebnej fakulty.

STAVEBNÁ FAKULTA SVŠT – STRUČNÁ HISTÓRIA

Otvorením a začatím výučby v oblasti sta­vebníctva v roku 1938 v Martine na troch oddele­niach: inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, inžinierskeho staviteľstva vodného a kultúrneho a na odd. zememeračského inžinierstva sa položili základy dneš­ného moder­ného technické­ho školstva na Slo­ven­sku, ako aj základy súčasnej Stavebnej fa­kulty STU v Bratislave, jej študij­ných od­borov a zá­kladných pracovísk - katedier.

Po vytvorení Slovenského štátu v marci 1939 zrušil slovenský snem medzi inými aj zá­kon o vy­so­kej škole technickej z roku 1937 a prijal nový zákon, ktorým zriadil školu už pod názvom Slovenská vysoká škola technická a za sídlo jej definitívne určil Bratislavu.

Nový zákon zriadil namiesto  troch oddelení kompletnú vysokú školu technic­kú so šies­timi odbormi s dvanástimi oddeleniami, z ktorých sa však niektoré nerealizovali.

Pre históriu a súčasnosť našej fakulty a formovanie súčasných katedier bolo dô­ležité a rozhodujúce, že počnúc škol­ským rokom 1939/40 na SVŠT otvorili (už v Bratislave) tri odbory s piatimi oddeleniami:

  1. Odbor inžinierskeho staviteľstva (OIS) s oddelením konštruktívnym, dopravným a vo­do­hospo­dár­skym a oddelením kreslenia pre kandi­dátov učiteľstva na stredných školách;
  2. Odbor špeciálnych náuk (OŠN) s oddelením zememeračským a oddelením prírodných vied pre kan­di­dátov učiteľstva na stredných školách;
  3. Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho in­žinierstva s oddelením lesníckeho in­žinier­stva.

Sídlom Odboru inžinierskeho staviteľstva boli budovy na Vazovovej a Mýtnej ulici a od roku 1945 aj na Tolstého ulici.

K ďalšej organizačnej zmene, majúcej vplyv na vývoj Stavebnej fakulty, došlo v školskom roku 1947/48, keď sa od OIS odčlenilo od­delenie kres­lenia a maľovania a zriadilo sa oddelenie architek­túry a pozemného staviteľstva. V roku 1950 sa od­delenie architektúry a pozemného staviteľstva od­delilo z OIS a stalo sa zá­kladom novozriadeného Odboru architektú­ry a pozemného stavi­teľstva (OAPS).

Zákonom o vysokých školách z roku 1950 boli odbory premenované na fa­kulty a ústavy na katedry, čím od šk. roku 1950/51 vznikla z OIS Fakulta inži­nierskeho stavi­teľstva (FIS), z OAPS Fakulta architektúry a pozem­ného staviteľstva (FAPS) a z OŠN Fakulta špeciálnych náuk (FŠN). Fakulta špeciálnych náuk v šk. roku 1951/52 zanikla a študenti zeme­meračské­ho inži­nierstva sa začlenili k FIS. V roku 1952 vznikla Fa­kulta eko­nomic­kého inžinier­stva (FEI), kde bol zriadený aj smer stavebný.

Ďalšie významné zmeny v organizačnej štruktú­re SVŠT nastali v roku 1960, keď došlo k zlúčeniu FIS a FAPS, a tým k vytvoreniu Stavebnej fakulty (SvF), ku ktorej bol v tom istom roku pričlenený aj sta­vebný smer zo zaniknutej Fakulty ekonomické­ho inžinierstva. V takejto po­dobe existovala Sta­veb­ná fakulta až do roku 1976, keď sa z nej odčle­nili štyri katedry, ktoré za­bezpečovali výučbu ar­chitektú­ry a urbanizmu a z ktorých bola vytvorená Fa­kulta architektúry.

Z celkového vývoja štúdia na Stavebnej fakulte je jednoznačné, že dnešné odbory inži­nierskeho štúdia majú korene už v roku 1937, kedy bola zákonom ustanovená Vysoká škola technická Dr. Milana Štefánika so sídlom v Košiciach. Možno pove­dať, že z pôvodného oddelenia kon­štruktívneho a do­pravného vznikol od­bor inžinierske konštruk­cie a dopravné stavby a z oddelenia inžinierske­ho sta­viteľ­stva vodo­hospo­dárskeho a kultúrneho odbor vodné hospo­dárstvo a vodné stavby; ze­memerač­ské inži­nierstvo sa stalo základom pre dnešný odbor geo­dézia a kartografia. Odbor po­zemné stavby a architektúra má ko­rene v odde­lení architektúry a pozemného staviteľstva Odboru inžinierskych stavieb. Zo sta­vebného smeru Fa­kulty ekono­mického inžinierstva vznikol odbor ekonomika a riadenie stavebníctva. Vývoj sta­vebníctva si postupne vyžiadal vznik nových odbo­rov: materiálové inžinier­stvo, technické za­ria­denia bu­dov, rea­lizácia stavieb a od roku 2001 i novo akreditovaný odbor inžinierstvo životného prostredia a odbor Civil Engineering.

Zákonom SNR s účinnosťou od 1. apríla 1991 prijala Slovenská vysoká škola technická súčasný názov Slovenská technická univerzita v Bratislave.

Študijný odbor Konštrukcie a dopravné stavby Stavebnej fakulty STU v Bratislave je najstarším odborom na celej STU. Bol zriadený už v školskom roku 1939/40 ako prvé študijné oddelenie "Inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného".

HISTÓRIA KKDK| 1942-1950

História katedry začína v roku 1942, kedy boli zriadené: Ústav železných konštrukcií pod vedením prof. Dr. Ing. Alexandra Georgievského a Ústav stavby mostov vedený Doc. Ing. Nikolajom Nikolinom. Vojna však do značnej miery brzdila vedecké napredovanie, pretože obmedzovala akékoľvek materiálne budovanie ústavu.

V roku 1945 sa stal vedúcim Ústavu železných konštrukcií prof. Dr. lng. Otakar Novák a o rok neskôr prof. Dr. Ing. Ferdinand Lederer. Vedúcim Ústavu stavby mostov bol od r.1945 prof. Dr. Ing. A. Georgievský. Prvými asistentami ešte pred rokom 1945 boli Ing. Vladimír Fraňo, Ing. Ján Kravárik a Ing. Bohumil Albrecht. Asistenti nastupovali ešte ako študenti a zostávali na škole len kratšiu dobu: Ing. Žigrai, Ing. Spoločník, Ing. Slujka, Ing. Grandtner, Ing. Hegs, Ing. Mego a Ing. Voříšek na Ústave stavby mostov a Ing. Viest, Ing. Hrivnák, Ing. Meszároš a Ing. Jukl na Ústave železných konštrukcií. V tom čase hlavnou náplňou práce profesorov boli prednášky a skúšanie, asistentov vedenie cvičení a kontrola vypracovaných zadaní.  Vo vyšších ročníkoch bolo cca 50 poslucháčov. Projekčnú činnosť vykonávali profesori súkromne.

Publikačné možnosti tej doby pre inžinierske vedy boli veľmi skromné. Na začiatku existoval iba časopis "Slovenský staviteľ" a okrem toho existoval "Technický obzor slovenský", fórum pre prírodné vedy, elektrotechniku a stavebníctvo.

Katedry začali vznikať koncom roku 1950. Vznikla Katedra stavebných konštrukcií vedená prof. Dr. Ing. Karolom Havelkom, do ktorej boli oba ústavy začlenené ako samostatné jednotky. Katedra vznikla spojením: Ústavu betónového staviteľstva, Ústavu stavby mostov a Ústavu železných konštrukcií.

 

HISTÓRIA KKDK| 1951 -1959

Vedúci KKDK

 prof. Lederer                                            prof. Georgievsky

                            

Prof.Ing.Dr.techn. Ferdinand Lederer, DrSc.                       Prof.Ing.Dr.techn. Alexander Georgievsky

1950-1953                                                                             1953-1959

V roku 1951 došlo k rozdeleniu "Katedry stavebných konštrukcií" na "Katedru železobetónových konštrukcií", ktorú viedol prof. Havelka a na "Katedru oceľových mostov a konštrukcií" pod vedením prof. Ing. Dr. techn. Ferdinanda Lederera, DrSc. (1950-1953). Tým sa začalo prakticky tretie obdobie existencie pracoviska, ktoré trvalo až do roku 1958.

Keď v r. 1953 odišiel prof. Lederer do Brna, vedúcim katedry, ktorá bola medzitým premenovaná na Katedru oceľových a drevených konštrukcií, sa stal prof. Ing. Dr. techn. Alexander Georgievský (1953-1959). V roku 1959 nastúpil na katedru Doc. Dr. Ing. Arpád Tesár a  bol vymenovaný za vedúceho katedry. Prof. Georgievský odišiel do dôchodku.

Členmi katedry boli Doc. Ing. Vladimír Voříšek., CSc. (od vzniku katedry), Ing. B. Jukl (do r.1952), Ing. Ľ. Mego (do r.1951), Ing. I. Meszároš (do r. 1952), Ing. P. Dutko (od r. 1951), Ing. E. Chladný  (od roku 1951), Ing. K. Amon (od r. 1952), Ing. Pavel Ferjenčík (od r. 1953), Ing. Jaroslav Schun  (od r. 1953), Ing. Ivan Plašil (1958 - 1969), Ing. Juraj Virčík (od r. 1960 – 1977 ). Katedra bola umiestnená od r. 1945 na Tolstého ul. č. 1.

Prof. Georgievský zameral činnosť katedry v oblasti oceľových konštrukcií na zvládnutie novej technológie v spojovaní - zvárania, s čím bolo spojené aj hlbšie štúdium vlastnosti materiálu. Ing. Voříšek a po ňom ďalší: Ing. Djubek, Ing. Chladný, Ing. Dutko, Ing. Ferjenčík, Ing. Schun absolvovali Inžiniersky zváračský inštitút ako PGŠ na Strojníckej fakulte SVŠT.

Poriadali sa kurzy zo zvárania pre stavebných inžinierov, začali sa projektovať i cvičiť zvárané železničné mosty. Ing. Voříšek začal prednášať predmet zváranie, ku ktorému vydal skriptá. Pre praktické cvičenia zo zvárania bola založená dielňa, ktorá sa postupne stala základom pre experimentálnu činnosť katedry. V tomto období katedra prakticky prestala vykonávať projekčnú činnosť. Jediný väčší projekt - oblúkový most cez kanál v Maduniciach bol vyhotovený takmer ilegálne v r. 1956.

V tomto čase vznikla vedecká príprava vo forme ašpirantúry. Prvú kandidátsku prácu na katedre obhájil Ing. Eugen Chladný (1958) a získal vedeckú hodnosť kandidát technických vied v r. 1959.

V období päťdesiatych rokov sa začala diferenciácia štúdia na Fakulte inžinierskeho staviteľstva. Dochádza v ňom k zásadným koncepčným zmenám. Na inžinierskom staviteľstve vznikajú štyri špecializácie a na architektúre smer pozemného staviteľstva. Ide v podstate o dva rôzne spôsoby špecializovania. Na Fakulte inžinierskeho staviteľstva (FIS) vedľa seba a na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva (FAPS) za sebou.

Veľký rozsah pedagogickej činnosti si vyžiadal, aby samostatnú prednáškovú činnosť vykonávali ďalší pracovníci ako Ing. Voříšek, Ing. Dutko a Ing. Chladný, ktorý prednášal aj predmet Technológia kovov a zváranie na FAPS. Tu prednášal Dr. Tesár externe predmet Oceľové konštrukcie a tým založil už v tomto období, základy pre svoju pedagogickú činnosť na Stavebnej fakulte.

Začalo sa vydávaním učebných pomôcok (Chladný: Vybrané state z technológie kovov) a skrípt pre študentov : Voříšek - Zváranie v stavebníctve, Dutko - Drevené konštrukcie, Georgievský - Prvky stavebných oceľových konštrukcií. Členovia katedry sa podieľajú na organizovaní prvých celoštátnych konferencií o oceľových konštrukciách (1953,1954) a o drevených konštrukciách a publikujú články v odborných časopisoch (spolu 28 článkov). Už v tomto období, v skromných podmienkach, začali členovia katedry vedecko-výskumnú činnosť. Bolo vyriešených 7 výskumných úloh.

 

HISTÓRIA KKDK| 1960 -1973

Vedúci KKDK

Prof.Ing.dr.Arpád Tesár, DrSc.

1959-1973

Po odchode prof. Georgievskeho nastala potreba prerozdelenia pedagogickej náplne ostatných pracovníkov katedry. Pracovníci katedry postupne dokončovali ašpirantské štúdium, ktoré robili popri zamestnaní. Vedeckú hodnosť kandidáta technických vied získali postupne Ing. Voříšek (I961), Ing. Dutko (1962), Ing. Schun (1965), Ing. Ferjenčík (1966) a Ing. Plašil. Doc. Tesár obhájil v r. 1963 doktorskú dizertačnú prácu. Na základe obhájených habilitačných prác boli menovaní za docentov Ing. Voříšek (1963) a Ing. Dutko (1964). Vedeckú hodnosť doktora vied získal A. Tesár r. 1963 a r. 1965 bol menovaný profesorom. Z členov katedry bol prof. Tesár vo vedení fakulty v r. 1964 až 1968 vo funkcii smerového prodekana pre smer IKDS. Vzhľadom na vtedajšie už široké členenie štúdia na Stavebnej fakulte na jednotlivé študijné odbory bola vykonaná postupne diferenciácia prednášateľského zamerania jednotlivých učiteľov.

Rast pedagogickej činnosti si vyžiadal rozšíriť učiteľský zbor katedry o ďalších pracovníkov. Novými členmi katedry sa stali Ing. Z. Agócs (od r. 1962), Ing. Jozef Vajda (od r. 1963), Ing. Elena Chomová (od r. 1964), Ing. Jozef Lapos (od r. 1964), Ing. Róbert Fodor (1965 - 1967), Ing. Ferdinand Draškovič (od r. 1967), Ing. Milan Nič (od r. 1970 - 1972), Ing. Jarmila Čierna (od r. 1970).

Vydávajú sa prvé celoštátne učebnice : Dutko-Lederer-Ferjenčík-Čížek: Drevené konštrukcie a monografie Ferjenčík-Tocháček: Predpäté kovové konštrukcie, SVTL 1966 (vyšlo aj v zahraničných vydavateľstvách v nemčine a ruštine), Dutko: Grundlagen des Holzleimbaues. W. Ernst 1969.  Pre poslucháčov bolo napísaných 16 titulov skrípt.

Na katedre sa začal robiť organizovaný vedecký výskum, ktorý sa stal súčasťou povinnej pracovnej náplne učiteľov katedry. Katedra sa v tomto období vybavila základnými laboratórnymi prístrojmi, ako sú tenzometrické aparatúry, defektoskopické aparatúry, zariadenia na skúšanie materiálov a konštrukcií. Sformoval sa i nepedagogický aparát pracovníkov, ktorý bol potrebný najmä na obsluhu experimentálnych zariadení a remeselnícke práce spojené s touto činnosťou. Bola vytvorená učebňa na praktické oboznámenie študentov so základnými spôsobmi zvárania.

Zlom v podmienkach materiálneho vybavenia katedry znamenala výstavba budovy Stavebnej fakulty na Gottwaldovom námestí. 7.mája 1964 bol položený základný kameň pre výstavbu nových objektov Stavebnej fakulty v priestoroch Slovanskej a Starohorskej ulice. Do prvého ukončeného A - bloku sa katedra presťahovala v roku 1967 na 4. poschodie, kde sídli dodnes.

Okrem kancelárskych priestorov katedra v tejto budove získala priestory pre mechanickú skúšobňu konštrukcií, zámočnícku a stolársku dielnu a ďalšie pridružené priestory.

Zlepšené podmienky sa prejavili aj v tom, že bolo vyriešených 34 výskumných úloh. Členovia katedry publikovali 60 vedeckých článkov a 58 odborných článkov v domácich i zahraničných časopisoch.

Popri pedagogickej práci uvedeného obdobia vznikol nový druh činnosti: vedľajšia hospodárska činnosť. Táto činnosť bezprostredne pomáhala nielen potrebám národného hospodárstva, ale i orientovala učiteľov katedry na oblasti teórie a jej pedagogického využitia, ktoré majú bezprostredný význam. Z množstva prác vytvorených v tomto období  vyvrcholenie znamená výstavba mosta SNP cez Dunaj v Bratislave, kde pracovníci katedry pod vedením prof. Tesára prešli všetkými štádiami, od vytvorenia súťažného návrhu, predprojekčnej prípravy, návrhu, experimentálneho výskumu statického aj aerodynamického pôsobenia mosta, podrobného statického výpočtu, spolupráce na súhrnom projektovom riešení, autorského dozoru pri výstavbe, tenzometrického merania počas výstavby  až po zaťažkávaciu skúšku. Týchto prác sa zúčastnil široký kolektív katedry ( Doc. V. Voříšek, Doc. P.Dutko, Ing. E. Chladný, Ing.J. Schún, Ing. J.Virčík, Ing. I.Plašil, Ing. j. Vajda, Ing. Z. Agócs, Ing. J. Lapos, a i.) Výstavba mosta SNP prebiehala v rokoch 1967 až 72. Autormi návrhu sú prof. Arpád Tesár z Katedry oceľových a drevených konštrukcií a Prof. Jozef Lacko z Fakulty architektúry. Návrh základových konštrukcií mosta v zložitých geologických podmienkach navrhol Doc. Jozef Zvara so svojim kolektívom z Katedry betónových konštrukcií a mostov SvF. Most SNP v kategórii zavesených mostov obsadil po svojom otvorení v roku 1972 hneď štvrté miesto na svete. V užšej kategórii zavesených mostov, teda mosty iba s jedným pylónom a iba s jednou závesnou rovinou, mu svetové prvenstvo zostalo dodnes (2013). Na treťom mieste je medzi mostami so šikmým pylónom. V roku 2011 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku. Most je zavesený na jednom pylóne vysokom 84,6 m. Celková dĺžka: 430,8 m, hlavná dĺžka medzi piliermi 74,80 m - 303 m - 54 m, šírka 21 m, hmotnosť 7 537 t., celková výška od základov po vrchol 95 m.Celkove bolo v tejto činnosti vykonaných skoro 60 prác.

Vedúcim katedry bol po celé obdobie prof. Dr. Ing. Arpád Tesár, DrSc., jeho zástupcom Doc. Ing. Pavel Dutko, CSc. Zloženie katedry: 1 profesor, 2 docenti, 9 odborných asistentov, 2 asistenti a 8 administratívnych a technických pracovníkov, spolu 22 pracovníkov.

 

HISTÓRIA KKDK| 1973 - 1989

Vedúci KKDK 

                                     

Prof.Ing. Pavel Ferjenčík, CSc.                        Prof.Ing. Jaroslav Schun, CSc.

1973-1986                                                       1986-1990

V tomto období bola pedagogická činnosť pod silným ideologickým tlakom. Vychádzajúc z Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde, vytýčil XIV. zjazd KSČ vo svojom programe úlohu intenzívnej a prehĺbenej výchovy inteligencie v duchu socializmu, marxizmu - leninizmu a proletárskeho internacionalizmu. V rokoch 1977/78 boli učitelia nútení pripravovať Programy svetonázorovej výchovy vo výučbe odborných predmetov katedry. Zvýšené nároky na ideologickú stránku pedagogického procesu sa kumulovali s kvantitatívnym narastaním pedagogických povinností. Kým v rokoch 1973/74 až 1976/77 bol priemerný úväzok pracovníkov katedry do 130% základnej vyučovacej povinnosti, vo viacerých rokoch dosiahol viac ako 200 %, a dlhodobo sa udržiaval na úrovni okolo 180 % (I8 vyučovacích hodín týždenne u odborného asistenta). Napriek tomu napísali učitelia pre poslucháčov denného a diaľkového štúdia viac ako 40 titulov skrípt a 6 celoštátnych učebníc. V šk. rokoch 1978/79 a 1979/80 prebehlo PGŠ Oceľové konštrukcie, pre ktoré bolo vydaných 20 titulov skrípt. PGŠ v odbore drevených konštrukcií sa uskutočnilo v šk. rokoch 1986/87 a 1987/88. Veľkú pozornosť sa venovala výchove nadaných študentov prostredníctvom študentských vedeckých krúžkov. Táto činnosť sa začala už v roku 1954, ale v tomto období bola mimoriadne bohatá. Na katedre bolo do 60 krúžkov z ktorých  desať získalo prvé miesto v celoštátnej súťaži.

V období týchto rokov riešila katedra výskumné úlohy v súlade so štátnym plánom výskumu. V rokoch 1971 - 1975 sa riešilo na katedre 9 čiastkových vedecko-výskumných úloh štátneho plánu, na troch ďalších spolupracovala a dve úlohy sa riešili v rámci VHČ. Aj v období 1976 - 1980 sa riešilo veľké množstvo výskumných úloh štátneho plánu.

Odrazom širokej výskumnej činnosti bolo množstvo obhájených kandidátskych dizertačných prác: osem prác členov katedry a 15 externých ašpirantov. Rovnako aj vyše sto publikovaných vedeckých článkov a 90 odborných článkov. V roku 1975 vyšla v NSR a v r.1979 v ZSSR kniha:  P. Ferjenčík, M. Tocháček- Predpäté oceľové konštrukcie.

Chladný a Baláž boli spoluautormi prvej základnej slovenskej normy STN 73 1401:1989 a Komentára k nej. Táto norma obsahovala už aj pravidlá z predbežnej európskej normy ENV 1993.

Zoznam prác vo VHČ za toto obdobie je veľmi bohatý. Obsahuje do 200 projektov a expertíznych posudkov. Z veľkého množstva spomeňme aspoň: projekty výškových budov s oceľovou nosnou konštrukciou, návrh na premiestenie dreveného kostola v Palúdzi, oceľové konštrukcie veží horákov, expertízne posudky pre výstavbu Prístavného mosta cez Dunaj v Bratislave, projekty priestorových predpätých lanových konštrukcií potrubných mostov v Bratislave a Kralupoch, projekt OK autobusového nádražia v Prievidzi a expertízne posúdenie drevenej konštrukcie športovej haly v Žiline.

Vedúcim katedry bol v roku 1973 menovaný Doc. Ing. Pavel Ferjenčík, CSc., jeho zástupcom sa stal Ing. Jaroslav Schun, CSc. Káder učiteľov bol veľmi stabilný. Na katedru postupne nastúpili na miesta odborných asistentov Ing. Baláž, CSc., Ing. Nádaský, Ing. Brodniansky, Ing. Belica, Ing. Vadovič a Ing. Ároch. Ing. Ferjenčík sa v r.1973 habilitoval na docenta a v r. 1980 bol menovaný profesorom. Ing. Schun habilitoval v r.1976 a menovaný za profesora bol v r. 1986. V roku 1977 sa habilitoval Ing. Chladný. Za docentov boli potom postupne menovaní Ing.  Agócs (1982), Ing. Draškovič (1983), Ing. Benková (1983), Ing. Lapos (1988) a Ing. Kalousek (1989). Skoro všetci odborní asistenti dosiahli vedeckú hodnosť kandidáta vied. Počet členov katedry sa stabilizoval na 29, z toho 18 učiteľov. V roku 1986 bol za vedúceho katedry menovaný Prof. Ing. Jaroslav Schun, CSc. Jeho zástupcom bol Prof. Ing, Pavol Ferjenčík, CSc., tajomníkom Ing. Pavol Nádaský, CSc.. V roku 1989 odišiel do dôchodku Doc. Ing. Vladimír Voříšek, CSc. po 42 rokoch činnosti na katedre. Svoju činnosť na katedre ukončil i prof. Ing. dr. Arpád Tesár, DrSc., ktorý krátko na to, 15. 6. 1989 zomrel.

V r.1977 začala svoju činnosť Stavebná fakulta TU v Košiciach. J. Virčík, ktorý tam prešiel sa tam stal profesorom a prodekanom. Začínajúcej fakulte pomáhali doc. Dutko 5 rokov. Ing. Baláž 6 rokov, zavedením predmetov Stabilita a Tenkostenné konštrukcie, zabezpečením skriptami a výpočtovými programami.

Od sedemdesiatych rokov pracovníci katedry prednášali Voříšek, Chladný, Nádaský, Agócs resp. prednášajú Lapos, Baláž (1986-trvá) na kurzoch IWE, IWS, IWT, IWI a IWP organizovaných Výskumným ústavom zváračským Voříšek, Baláž a Agócs tieto kurzy zabezpečili skriptami.

Katedra mala trvalé styky so sesterskými katedrami na BME Budapešť, HAB Weimar, na Politechnike Krakowskej, Štetínskej, Gdańskej a v MISI Moskva. Od roku 1974 navštívilo katedru každý rok priemerne osem zahraničných hostí z mnohých štátov Európy. Okrem krátkodobých návštev uskutočnili sa aj dlhodobejšie stáže a prednáškové pobyty. Pracovníci katedry tiež pomerne často navštevovali zahraničné vysoké školy a to aj pri dlhodobejších stykoch v ZSSR, NDR, Poľsku, Francúzku, Švédsku, Fínsku, V. Británii, USA, Japonsku a i.

V tomto období usporiadala katedra 5 sympózií: v r. 1982 "Smery rozvoja oceľových mostov" a v r. 1976, 1980, 1984 a 1989 medzinárodné sympóziá "Drevo v stavebníctve", ktoré si vytvorili trvalú tradíciu. V roku 1989 sa uskutočnilo v Kočovciach IV. sympózium "Drevo v stavebných konštrukciách", ktorého sa zúčastnilo 45 odborníkov, z toho 13 zo zahraničia. Pri príležitosti 70-tich narodenín prof. Tesára 1.a 2. 2.1989 usporiadala katedra konferenciu "Moderné oceľové konštrukcie" s medzinárodnou účasťou. Okrem toho sa členovia katedry podieľali na usporiadaní desiatich medzinárodných konferencií a konferencií s medzinárodnou účasťou. Na druhej strane sa členovia katedry zúčastňovali mnohých konferencií doma i v zahraničí, kde predniesli množstvo referátov.

 

HISTÓRIA KKDK| 1989 - 1999

Vedúci KKDK

                                 

Prof.Ing. Eugen Chladný, CSc.                        Prof.Dr.Ing. Zoltán Agócs, CSc.

1990-1993                                                       1994-2000

V pedagogickej činnosti katedry sa v tomto období prejavujú zmeny v nadväznosti na celkový prechod fakulty na nové modely štúdia. Prejavilo sa to v zmene náplne prednášok a cvičení a v širšej ponuke voliteľných predmetov pre študentov. Počty absolventov končiacich štúdium diplomovou prácou na katedre sa pohybovali od 10 do 18. Tak ako v minulosti, katedra venovala veľkú pozornosť individuálnej výchove nadaných poslucháčov a absolventov. Už na prvej obnovenej súťaží ŠVOČ na fakulte v roku I991 sa zúčastnil 1 krúžok a  pravidelne od r.1993 vo vlastnej sekcii 6 až  8 krúžkov.

Popritom, že bežala vedecká príprava vo forme vedeckej ašpirantúry (v škol. roku 1988/89 mala katedra 14 ašpirantov) sa od začiatku zapojila do prípravy doktorandského štúdia. Doc. Agócs, v tom čase prodekan fakulty, výrazne prispel k vypracovaniu štatútu tejto formy vedeckej prípravy. Prvý študent bol prijatý v štud. roku 1990/91. V každom v ďalších štud. rokoch 2 - 3 študenti. Bohužiaľ mnoho ašpirantov aj doktorandov ukončilo predčasne svoju prípravu najmä zo sociálnych dôvodov. Na zmenenú situáciu v stavebníctve v tomto období na Slovensku reagovala katedra tým, že v roku 1992 pripravila kurz PGŠ "Navrhovanie oceľových konštrukcií podľa DIN I8 800", ktorý mal 3 behy: 2 v Bratislave a 1 v Prahe a zúčastnilo sa ho 78 inžinierov. Tento kurz sa zopakoval aj v roku 1995 so 43 účastníkmi. Tentoraz sa ho zúčastnili aj študenti vyšších ročníkov SvF.

Rokom 1990 skončil celoštátne plánovaný výskum a bola oponovaná čiastková úloha „Zvýšenie efektívnosti využitia konštrukčných kovových a drevených materiálov“, ktorej  osem tém riešili všetci členovia katedry a ašpiranti. V rokoch 1991 až 1993 sa pracovalo na troch výskumných úlohách, pričom do úlohy 15/G/9/94 - O16 boli zapojení aj riešitelia z Katedry stavebnej mechaniky a Katedry geotechniky. V tomto období sa výrazne zlepšilo vybavenie katedry výpočtovou technikou. Kým k 1. 10.1990 mala katedra len 3 počítače typu PC, v r.1992 to už bolo 8 PC a na konci roka 1994 19 PC zapojených do siete a vybavených ďalšou technikou (plotter, tlačiarne). K dispozícii je softwarové vybavenie pre technické a vedecké výpočty, ako aj CAD. Toto vybavenie bolo nakúpené z prostriedkov na výskum, z výsledkov VHČ katedry a z prostriedkov TEMPUS. Niektoré programy dostala katedra darom. Začala sa aj modernizácia prístrojového vybavenia laboratória zakúpením tenzometrickej aparatúry Hottinger a induktívnych snímačov.

Z najvýznamnejších prác z tohto obdobia treba spomenúť: Posúdenie OK vodného diela Gabčíkovo, hlavné prehliadky mostov cez Dunaj (Komárno Bratislava - Starý most, Nový most). Pod vedením prof. Chladného okrem pravidelných prehliadok sa uskutočnili aj výpočet zaťažiteľnosti a návrh  zosilnenie  Nového mosta (Mosta SNP) vložením strednej priehradovej steny. Posúdenie techn. stavu a návrh zosilnenia oceľ. konštrukcií hál pre Slovenský hodváb Senica, experimentálne overenie nosných systémov SIMEK, posúdenie techn. stavu a návrh zosilnenia oceľ. konštrukcií hál lodeníc Komárno, prehliadky VN línií pre SE a.s. a od roku 1995 začala doteraz trvajúca spolupráca s SPP,a.s. Divíziou Slovtransgaz, prevádzkovým úsekom Nitra a závodom 07 Senica. Skupina členov katedry vedená Prof. Agócsom vyvíjala dlhoročné úsilie o rekonštrukciu posledného mosta cez Dunaj, zničeného za 2. svetovej vojny - mosta Márie Valérie Štúrovo-Ostrihom, ktorý bol v  roku 2001 obnovený a uvedený do prevádzky.

V r.1993 vykonali pracovníci katedry Baláž, Belica, Ároch, Nádaský rozsiahle výpočty podľa DIN 18 800 a súvisiace experimentálne merania v  laboratóriu katedry zamerané na častí veľkorozponových hál zo za studena tvarovaných profilov pre americkú firmu ASTRON so sídlom v Luxemburgu. 

Na začiatku roka 1990 mala katedra dvoch profesorov, 7 docentov, 9 odborných asistentov a 10 technických a administratívnych pracovníkov, 3 ašpirantov školiaceho pracoviska, spolu 31 osôb. V polovici roka 1990 odišiel z katedry Prof. Ing. Pavol Ferjenčík, CSc. V apríli 1991 boli za profesorov menovaní Doc. Ing. Pavel Dutko, CSc. a Doc. Ing. Eugen Chladný, CSc. Ing. lvan Baláž bol menovaný za docenta 15. 6. 1990. Vedúcim katedry v rokoch 1990 až 1993 bol Prof. Ing. Chladný, CSc., ktorý 1.09.1993 odišiel do dôchodku. Dočasne bol vedením katedry poverený Doc. Ing. I. Baláž, CSc. V apríli 1994 bol vymenovaný za docenta Ing. Jozef Vajda, CSc. a za profesora Doc. Dr. Ing. Zoltán Agócs, CSc.. 1.septembra 1994 odišiel do dôchodku Prof. Ing. Pavel Dutko, CSc. po 43 rokoch práce na katedre. Ing. J. Brodniansky, CSc. sa habilitoval a bol vymenovaný za docenta 1. 4. 1995.

Na konci roka 1994 mala katedra 2 profesorov, 6 docentov, 7 odborných asistentov a 7 technických a administratívnych pracovníkov. Spolu 22 zamestnancov a 4 interní doktorandi. Za 5 rokov klesol počet zamestnancov o 6, t. j. o 21%. Z katedry odchádzajú Ing. A. Belica, CSc., Ing. P. Nádaský, CSc. a  do dôchodku postupne odišli Prof. Ing. J. Schun, CSc., Ing. Z. Chomová, CSc  a Doc. Ing. J. Vajda, CSc. Na katedru postupne nastúpili Ing. J. Sandanus, Ing. M. Chladná, Ing. J. Vrábel ( 1996 – 1999), Ing. P. Mališ a Ing. M. Erdei. Doc. Baláž bol menovaný profesorom v roku 1997. Z členov katedry bol Doc. Agócs vo vedení fakulty v r. 1990 až 1994 vo funkcii  prodekana pre vedu a výskum. Tú istú funkciu vykonával v rokoch 1994 až 2000 Prof. Baláž. Vedúcim katedry v rokoch 1994 až 1999 bol Prof. Agócs. Obsadenie je nasledovné: 2 profesori, 5 docentov, 6 odborných asistentov, 5 technických a administratívnych pracovníkov a 3 interní doktorandi. Za necelých 10 rokov ( k roku 1990 ) klesol počet zamestnancov o 10, t. j. o 36%.

Aj v tomto období pokračovali tradične veľmi dobré vzťahy so zahraničnými univerzitami v Budapešti, Krakowe, Gdańsku a v Štetíne. Zmenená politická situácia umožnila nadviazať styky aj s univerzitami v ďalších štátoch strednej a západnej Európy. Veľmi dobré styky má Katedra so sesterskými katedrami na TU vo Viedni, Grazi, Mníchove, Stuttgarte a Liége. V rámci projektu TEMPUS katedra spolupracovala s viacerými belgickými univerzitami. Obnovila spoluprácu s HAB WEIMAR a TU Dresden. Okrem toho sa uskutočnili vzájomné návštevy s ďalšími univerzitami: Timisoara, Beograd, Graz, Innsbruck, Atheny, Melbourne a i. Katedra naďalej udržuje kontakty so sesterskými katedrami v ČR: v Prahe a Brne. Z podnetu katedry udelila STU v r. 1993 titul Dr. h. c. prof. Jörgovi Schlaichovi z UNI Stuttgart a v r.1998 prof. Kawaguchimu z univerzity Tokyo a SvF svoje pamätné medaily Dr. lvanovi Viestovi z USA - jednému z prvých absolventov SVŠT a asistentov KKDK a Prof. Kattingerovi z TU Wien. K stykom so zahraničím treba pridať zahraničné exkurzie študentov, zahraničnú študijnú cestu pracovníkov katedry v r.1992 a účasť zahraničných hostí na konferenciách poriadaných katedrou. Katedra bola od r. 1989 kolektívnym členom Medzinárodného združenia pre mosty a konštrukcie IABSE. Viacerí pracovníci katedry sú individuálnymi členmi IASS a IABSE.

Katedra pokračovala v tradícii sympózií v drevených konštrukciách. V dňoch 7. - 11. sept. 1992 sa uskutočnila 1. medzinárodná konferencia "Mosty na Dunaji" na ktorej usporiadaní sa podieľala katedra spolu s BME Budapest a TU Wien. V poradí už 4. medzinárodná konferencia "Mosty na Dunaji" , ktorú usporiadala  katedra sa konala v roku 2001 na SvF STU v Bratislave. Z poverenia Spoločnosti oceľových konštrukcií usporiadala Katedra 17. Česko-Slovenskú medzinárodnú konferenciu "Oceľové konštrukcie a mosty - 94" v dňoch 7. až 9. septembra 1994. Okrem domácich 71 účastníkov sa jej zúčastnilo 56 odborníkov z ČR a 60 z iných štátov, spolu 187 účastníkov z pätnástich štátov. V týchto rokoch katedra každoročne poriadala viacero medzinárodných seminárov i domácich odborných a vedeckých podujatí. Spomenieme len niektoré: Medzinárodný seminár " Oceľové konštrukcie v  Japonsku ", Bratislava, 14.10. 1996, International Symposium „ Design and Reconstruction of Steel Structures „, Bratislava, 22. Máj 1998, Medzinárodné Sympózium „Teoretické a technologické problémy kovových konštrukcií“ pri príležitosti nedožitých 80. rokov prof. Dr. Ing. Arpáda Tesára, DrSc., 11.2.1999, Smolenice. V dňoch 25. 2. až 5. 3. 1991 usporiadala katedra výstavu odborných a vedeckých publikácií pod názvom "Zaťaženie a navrhovanie oceľových konštrukcii'. Jedným z významných prínosov bol zisk veľkého počtu publikácií zahraničných vydavateľstiev a nadviazanie trvalej spolupráce s niektorými z nich, čo umožnilo získať ďalšie cenné knihy do knižnice katedry. Katedra prispela v r. 1991 darom 20.000,- Kčs na založenie Nadácie Prof. Bellu. V zložitej spoločenskej a ekonomickej situácii posledných rokov katedra prispievala k zachovaniu a znovuoživeniu Spoločnosti oceľových konštrukcií ako profesijnej a spoločenskej organizácie pracovníkov v odbore oceľových konštrukcií na Slovensku. Vyvíjala tiež úsilie o založenie Slovenského zväzu oceľových konštrukcií - organizácie právnických osôb pôsobiacich v odbore oceľových konštrukcií.

 

HISTÓRIA KKDK| 2000-2016

Vedúci KKDK

                                        

Prof. Ing. Ján Brodniansky, PhD.                        

2000-2017                                                           

V pedagogickej činnosti katedry sa aj v tomto období prejavili zmeny v nadväznosti na celkový prechod fakulty na nový model štúdia (študijné programy, akreditácie). Pripravuje sa postupne aktualizovaná študijná literatúra vo všetkých štyroch oblastiach, ktorá doteraz nie je ukončená a prechádza sa teraz  postupne na e-pomôcky. Počty absolventov končiacich štúdium diplomovou prácou na katedre sa v posledných rokoch pohybujú od 18 do 25 a v bakalárskom štúdiu 4 až 10. V tomto období sa na katedre sa zvýšila úspešnosť  ukončenia vedeckej prípravy doktorandov v stanovených termínoch. Do roku 2012 rastie počet dizertačných prác. Počet teoretických prác sa neustále zväčšuje. Vedecká práca učiteľov je spojená s praxou. Pozornosť sa venuje výchove  študentov prostredníctvom ŠVOČ. Táto činnosť sa začala už v roku 1954 a v roku 2016 sa obnovil historický názov, ale i účasť je  bohatá, počty sa pohybujú od 15 až nad 20.

I toto desaťročie ešte stále patrí KKDK, doma i v zahraničí, k uznávaným vedecko-pedagogickým inštitúciám v oblasti navrhovania a rekonštrukcií oceľových, spriahnutých, hybridných a drevených nosných konštrukcií. Vonkajšie podmienky  pre činnosť katedry určuje ekonomická situácia v krajine, nedotiahnutá koncepcia vysokého školstva a malá podpora vedy zo strany štátu.  Napriek tomu dosahuje katedra pomerne dobré výsledky; má vnútorné zdroje a rezervy, aby sa naďalej mohla rozvíjať a napredovať v rámci fakulty i celej univerzity.

Okrem pedagogickej činnosti sú pracovníci katedry plne zapojení do vedecko-výskumnej činnosti, orientovanej prevažne na overovanie skutočného pôsobenia prvkov a sústav z oceľových a drevených nosných dielcov. Postupne pribudli v tejto oblasti i ďalšie materiály ako hliník, sklo, vlákna a membrány.

Zoznam prác vo VHČ (ZoD) za toto obdobie je veľmi bohatý. Obsahuje  286 projektov, expertíznych a odborných posudkov pre prax, a k tomu treba pridať 62 prác z legislatívnej, normotvornej činnosti a rôznych rozborových štúdií v súvislosti so zavádzaním európskych noriem ENV a EN do sústavy STN. V tejto súvislosti je významná aj dlhoročná činnosť Prof. Baláža v medzinárodných komisiách CEN, kde z poverenia SÚTN zastupuje SR.

Z navrhovaných a  realizovaných význačných projektov tejto periódy, kde členovia katedry boli autormi alebo spoluautormi, možno spomenúť: most Apollo cez Dunaj v Bratislave. Ipeľské mosty (9 objektov), rekonštrukcia štadiónov vo Zvolene a Žiari nad Hronom, rekonštrukcia slinkových síl v Holcime a  práce pre prepravný plynovodný systém (pravidelné diagnostické prehliadky, monitorovania v zosuvných územiach, návrhy rekonštrukcií uložení potrubí na premosteniach, výmeny brzdných a kotevných blokov, sanácie nízkeho krytia a pod.). Za zmienku stojí aj projektová štúdia oblúkového mosta Pentele s rozpätím 307,4m cez Dunaj v Dunaújváros pre maďarského objednávateľa. Poslednou väčšou akciou bolo v roku 2015 posúdenie a porovnanie hatí na VD Čuňovo a RU na VD diele Gabčíkovo.

V období 1996-2010 členovia katedry zorganizovali alebo spoluorganizovali s SKSI množstvo postgraduálnych kurzov, ktoré zabezpečili skriptami. Pre potreby SKSI vypracovali samostatné príručky vo forme skrípt aj s príkladmi pre jednotlivé časti eurokódov, ktorých autormi boli Ároch, Baláž,  Draškovič, Chladný, Chladná–Štujberová, Lapos, Sandanus. Príručky sa týkali navrhovania pozemných konštrukcií a mostov, z ocele, dreva a hliníka ako aj protipožiarnej ochrany a spriahnutých oceľobetónových konštrukcií. Ďalšie skriptum bolo vypracované na žiadosť Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. V r.2002 katedra usporiadala na požiadanie postgraduálny kurz pre technických inšpektorov ZZ „Navrhovanie oceľových konštrukcií žeriavov a žeriavových dráh“. Garantom kurzu zabezpečených skriptami bol Baláž.

Ároch a Chladná–Štujberová boli zapojení do viacerých medzinárodných vzdelávacích projektov zameraných na navrhovanie konštrukcií podľa Eurokódov a to hlavne v rámci programu Leonardo da Vinci: WIVISS, NFATEC, SSEDTA 1, SSEDTA 2 a EURING), v rámci čoho napísali výukové skriptum. Baláž a L. Baniotopoulos (TU Thessaloniki) získali 2-ročný bilaterálny Grécko-slovenský grant zameraný na hliníkové konštrukcie. Chladná–Štujberová bola členkou významného anglicko-česko-slovenského výskumného projektu zameraného na  požiarnu odolnosť veľkých reálnych konštrukcií. Ároch je spoluautorom príručky ECCS pre navrhovanie tenkostenných konštrukcií zo za studena tvarovaných profilov.

Pri voľbe a smerovaní tém výskumu sa začali  objavovať i nové výzvy z praxe (Eustream a.s.) smerujúce k výraznejšej inovácii. Cieľom katedry je naďalej získanie domácej grantovej podpory  a riešenie úloh priemyslu, ktoré majú charakter základného a aplikovaného výskumu s využiteľnými výsledkami pre prax nielen v oblasti stavebníctva. Táto spolupráca je ale v  období posledných pár  rokoch postupne utlmovaná.

Z významných výsledkov výskumu možno uviesť: a) navrhovanie tlačených ortotropných pásov mostov s veľkými rozpätiami (Baláž), b) výpočet kritického momentu pri klopení (Baláž) a najmä c) Chladného metóda využívajúca jednotnú globálnu a lokálnu začiatočnú imperfekciu pri určovaní stabilitnej odolnosti prútov a prútových konštrukcií, ktoré sa dostali do európskych noriem.

Na návrh katedry udelili dekani SvF STU medailu Akademika Havelku významným zahraničným osobnostiam, s ktorými členovia katedry spolupracovali v normotvornej a publikačnej oblasti: a) prof. N. W. Murray, Monash University Austrália,  b) prof. R. Schardt, TU Darmstadt, c) prof. G. Sedlacek, RWTH Aachen.

Zlepšilo sa vybavenie katedry výpočtovou technikou i v laboratóriu najmä z výnosov VHČ, ale i z grantovej podpory. Pridelené finančné prostriedky v porovnaní s vyspelými krajinami sú skromné, prístrojové vybavenie laboratória stále postupne zastaráva.  Katedra má dlhoročné skúsenosti v oblasti tenzometrických meraní napätí i pri všeobecnom overovaní skutočného pôsobenia oceľových, drevených i kombinovaných nosných konštrukcií. Zmenšila sa výrazná asymetria medzi experimentálnym a teoretickým výskumom, orientovaným najmä na využitie výpočtovej techniky.

Katedra sa mení aj personálne, dochádza ku generačnej výmene a postupne sa omladzuje. Vedúcim katedry je celé toto obdobie prof. Brodniansky (1.2.2000 – 31.8.2016), zástupcom je Doc. Ároch a tajomníkom  Doc. Sandanus. Personálne obsadenie katedry na začiatku šk. roku 2012/2013  je nasledovné: 2 profesori (Baláž, Brodniansky), 2 hosťujúci profesori (A. Bezák - Ingsteel, M. Martinček – aut. Ing.), 4  docenti (Ároch, Draškovič, Sandanus, Štujberová), 6 odborných asistentov s PhD. (Csölleová, Kováč, Magura, Slivanský, Sógel, Živner), výskumný pracovmík s PhD (Klas) a 3 technicko – administratívni pracovníci (Hübner, Konkolyová, Sloboda). V školskom roku 2011/2012 má katedra  12 interných a 4 externých doktorandov. Z katedry postupne odchádzajú prof. Lapos, prof. Agócs ( 2012, po 50 – ich rokoch odpracovaných na KKDK) a Doc. Draškovič. Na konci funkčného obdobia prof. Brodnianskeho, k 31.8.2016, je stav nasledovný: 2 profesori (Baláž, Brodniansky),  4  docenti (Ároch, Sandanus, Sógel, Štujberová), 4 odborní asistenti s PhD. (Csölleová, Kováč, Magura, Slivanský), 1 výskumný pracovmík s PhD (Klas) a 1 technicko – administratívny pracovník (Šulíková). Počet zamestnancov klesol za toto obdobie zo 16 na 12. V posledných desiatich rokoch sa počet doktorandov pohyboval nad 10 a katedra pokryla časť výuky pedagogickou výchovou interných doktorandov.

Katedra v roku 2001 spracovala obdobie od roku 1951 do roku 2000, ktoré vydala ako svoju internú  publikáciu  pod názvom “Katedra kovových a drevených  konštrukcií 1951 – 2001“ v náklade 200ks. Ďalšie podrobné vyčíslenie  vedeckých  a odborných výsledkov je možné zistiť len v ročných zoznamoch VOČ katedry, ktorý sa elektronicky spracováva od roku 2000 avšak neobsahuje odborné súkromné aktivity pracovníkov -  spoločenský význam činnosti katedry je však ťažko preukázateľne vykázať. 

HISTÓRIA KKDK| 2017-20..

Vedúci KKDK

Doc. Ing. Rudolf Ároch, PhD.

2017-

Vedením katedry bol poverený od 1.9.3016 doc. Ároch, ktorý sa stal vedúcim katedry dňa 1.3.2017. Zástupcom je doc. Sandanus a tajomníkom bol do r. 2021 Ing. Slivanský, v súčasnosti doc. Štujberová. Na návrh katedry udelil dekan SvF STU medailu Akademika Havelku za spoluprácu v normotvornej a publikačnej oblasti  prof. U. Kuhlman, TU Stuttgart.

Nedajú sa tu vymenovať všetky oblasti a všetci naši absolventi a priatelia, ktorí zanechali stopy v  historickom vedomí  katedry. 75 rokov činnosti katedry je však  vyplnených najmä prácou pri formovaní dobrého odborníka. Desiatky našich absolventov, pracujúcich v konštrukčných kanceláriách a dnes i vo vlastných firmách, sa často vracajú, keď treba poradiť alebo pomôcť, na našu katedru.

Text: prof. Ing. Ján Brodniansky, PhD.

K upresneniu faktov zo života katedry výrazne prispeli svojimi poznámkami, pripomienkami a doplnkami aj profesori Chladný a Baláž. Doplnenia prof. Baláža sú vyznačené kurzívou.