Látka
- vypĺňa objem telesa bezo zvyšku,
- je z hľadiska makroštruktúry homogénna, t.j. fyzikálno-mechanické vlastnosti nezávisia od polohy častice:
- izotropná – fyzikálno-mechanické vlastnosti vo všetkých smeroch rovnaké (napr. oceľ),
- anizotropná – fyzikálno-mechanické vlastnosti v rôznych smeroch rôzne (napr. drevo),
- je dokonale pružná, pričom závislosť medzi napätím a deformáciou môže byť:
- lineárne pružná,
- nelineárne pružná, t. j. pri zaťažovaní ako aj pri odľahčovaní je závislosť medzi napätím σ a deformáciou ε rovnaká.
Matematické vyjadrenie závislostí medzi napätím a deformáciou označujeme ako fyzikálne rovnice.
Teóriu pružnosti rozdeľujeme na fyzikálne lineárnu a fyzikálne nelineárnu.
Teleso
- Účinkom vonkajších vplyvov (silové účinky, zmena teploty) sa teleso deformuje tak, že vznikajú relatívne malé premiestnenia v porovnaní s rozmermi konštrukcie.
- Vtedy aj pomerná zmena polohy dvoch nekonečne blízkych bodov telesa je malá. Z matematického hľadiska sa takéto hodnoty popisujú infinitezimálnymi veličinami, ktorých mocniny určitého stupňa môžeme zanedbať oproti mocninám nižšieho stupňa. Tak isto môžeme zanedbať pomerné deformácie ak vystupujú v súčte s jednotkou. V tomto prípade hovoríme o geometricky lineárnej teórii pružnosti.
- Začiatočná nenapätosť telesa – na teleso nepôsobia žiadne vonkajšie sily – napätosť je nulová. V skutočnosti existujú v telese začiatočné vlastné napätia, ktoré sú samé o sebe v rovnováhe (vznikajú pri výrobnom postupe telesa napr. pri zváraní oceľových prvkov).
Kvázistatické zaťaženie
- Vonkajšie zaťaženia a tým aj súvisiace napätia a deformácie nekonečne pomaly spojito narastajú od svojej nulovej po konečnú hodnotu (zavádzanú do výpočtu) – ďalej nemennú v čase. Čas ako premenná je z úvah vylúčená.
Saint–Venantov princíp
- Rovnovážna sústava síl pôsobiaca na relatívne malej časti telesa vyvoláva napätia (deformácie), ktoré sa prudko zmenšujú so vzdialenosťou od miesta pôsobenia.
- V bodoch pružného telesa dostatočne vzdialených od miesta zaťaženia napätia (pretvorenia) v malej miere závisia od charakteru rozloženia síl tohto zaťaženia na malej časti povrchu telesa.
Teórie pružnosti a pevnosti
- Teória prvého rádu – podmienky rovnováhy pôsobiacich síl, vzhľadom na predpoklad malých deformácii, formulujeme na nedeformovanom telese alebo jeho časti.
- Teória druhého rádu – podmienky rovnováhy formulujeme na deformovanom telese, za predpokladu, že deformácia nie je zanedbateľná.
Princíp superpozície
- Môžeme ho využiť za predpokladu malých deformácií a lineárnej závislosti medzi napätím a pretvorením. Podľa tohto princípu nezáleží na poradí, v akom pôsobia jednotlivé zaťažovacie stavy. Výsledný stav, t. j. výsledné reakcie, vnútorné sily, napätie a premiestnenie je súčtom jednotlivých stavov.
- Ak rozdelíme všeobecnú sústavu síl, pôsobiacu na teleso, ekvivalentne na n čiastkových silových sústav a od každej stanovíme samostatné účinky, potom výsledný účinok dostaneme súčtom účinkov od jednotlivých čiastkových síl.
